close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Prosinec 2009

Malé ,, zvieracie" vtipy na dnes =)

18. prosince 2009 v 16:08 | Deny ♥

Pýta sa malá opička :
- Mamička, prečo my opice sme také škaredé?
Mama:
-To nič, ale keby si videla toho, čo toto teraz číta.






Viete, kedy má ovca najviac vlny?
Keď je na nej baran.



Príde medvedík do brlohu a vraví bračekovi medvedíkovi :
- Dostali sme desať pohárov medu. Rozdelil som ich spravodlivo, tebe osem a mne osem.
- Počkaj, počkaj, ale veď osem a osem nie je desať! - odporuje braček medvedíkovi
- To je jedno, ja už som si svojich osem pohárov zjedol ...

Rozprávajú si dve rybičky v akváriu :
- Ty si si prdla!
- Nie, to si len pískam.
- Neklam, videla som, odkiaľ išli bublinky!



Viete prečo má slon fialkové oči?
- Aby ho nebolo vidieť na slivke.
- A už ste videli slona na slivke?
- No vidíte aký je zamaskovaný.

Viete, ktorý mäsožravec je najrýchlejší?
- Leopard.
A viete, ktorý vták je najrýchlejší?
- Leopardov vták.

Moratórium na lov veľrýb

16. prosince 2009 v 18:36 | Kaťuš :-) |  Ochrana životného prostredia
Komerčný lov veľrýb sa skončil v roku 1986, ked Medzinárodný výbor pre veľryby (IWC) vyhlásil na lov moratórium, čiže zákaz lovu. Jeho cieľom je chrániť ohrozené populácie veľrýb pred zánikom. Moratórium na lov veľrýb bolo veľmo kontroverzné. IWC dovolilo niekoľkým krajinám lov na vedecké účely. Aktivisti a ani ja nevidia rozdiel medzi týmto a komerčným lovom. Vlády niektorých krajín, napr. Japonsko majú však v úmysle zrušiť moratórium s tým, že populácie veľrýb sú na vzostupe, takže už nie je potrebné.

Veľrybie rezervácie IWC: Indický oceán a južný Tichý oceán sú mimo limity na lov.
Limity lovu:Pôvodní domorodí obyvatelia, ako sú Inuiti a Chikchi, majú povolenie loviť veľryby na zabezpečenie svojej existencie.
Veľryby na pobreží: Zvukové zariadenia môžu veľryby miasť a navádzať ich k plážam.
Pomalý rast: Populácie veľrýb sú, čo sa týka lovu, bezbranné, pretože na svoju reprodukciu potrebujú veľmi dlhý čas.
Naďalej sa vedú bitky o to, či veľryby loviť alebo nie.



Tropické daždové pralesy

16. prosince 2009 v 18:13 | Kaťuš :-) |  Prirodzené životné prostredia
Kedysi pokrývali tropické daždové pralesy 14% zemského povrchu. Viac ako polovica tejto plochy padla za obeť človekovi a jeho potrebám. Ťažba dreva a rozširovanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa na ničení podieľajú najväčšou mierou, pokračujú nekontrolovateľným tempom. Rastú na veľmi slabej a tenkej vrstve pôdy a humusu. Úplne závisia od organických živín, ktoré produkujú stromy a iné organizmy žijúce na povrchu. Po vyrúbaní lesov je pôda schopná poskytovať úrodu len niekoľko rokov. Aj ked sa potom územie prirodzenou cestou do určietej miery obnoví, druhotné pralesy majú už celkom iný charakter aj druhové zloženie.
Tropické daždové pralesy sa podieľajú približne 40% na svetovej produkcii kyslíka. Viac ako štvrtina všetkých moderných liekov sa vyrába z rastlín, ktorých domovom sú práve daždové pralesy. Okolo roku 1500 n.l. bola oblasť Amazonky domovom až desiatich milióńov ľudí, ktorí dokázali žiť v harmónii s pralesom. Pre pokračujúce vyrubovanie daždových pralesov vymierajú každoročne desaťtisíce dosiaľ neobjavených druhov rastlín a živočíchov. Zaujímavosť : kým tento príspevok prečítate, niekde na svete stihnú ľudia vyrúbať a zničiť až 20 akrov daždového pralesa.

Žralok modrý (Carcharodon carcharias)

16. prosince 2009 v 17:55 | Kaťuš :-) |  Drsnokožce
Je známy aj pod menom "veľký biely žralok", čo je doslovný preklad jeho anglického mena. Má na svedomí najviac útokov na človeka, výskumy však ukazujú, že väčšinu ľudských obetí rýchlo po útoku nechá na pokoji. Je veľmi dobrý a vytrvalý plavec, pričom veľmi rýchlo prekonáva veľké vzdialenosti. Dokáže podnikať aj krátke a rýchle výpady za korisťou či obdivuhodne vyskakovať nad hladinu. Zvyčajne žije samotársky, niekedy ho však možno vidieť v pároch alebo malých skupinách, ako sa kŕmi zdochlinou, pričom najskôr sa nažerú väčšie jedince. Postavenie v rebríčku - najmä dominanciu - dáva najavo osobitým spôsobom plávania. Hlavnou korisťou sú tulene, uškatce, delfíny, veľké ryby a drsnokožce, nepohrdne však ani nijakým veľkým živočíchom, ktorého sa mu podarí uloviť. Po zdrvujúcom prvom údere sa na istý čas stiahne do úzadia a počká, kým korisť zoslabne. Potom sa vráti a v bezpečí sa nažerie.
Samice sú väčšie ako samce. Vrhajú 4 - 14 mládat, ktoré merajú 1, 2 metra, ba niekedy aj viac. Embryá sa už v tele matky kŕmia neoplodnenými vajíčkami a svojimi súrodencami.
Žralok modrý je síce v niektorých oblastiach chránený, jeho početnosť však rýchlo klesá. Tento druh vzbudzuje medzi ľudmi veľké obavy čiastočne aj "vďaka" mediálnej kampani, ktorá nasledovala po uvedení filmu Čeľuste.


Ľadový medved žerie vlastné mláda

16. prosince 2009 v 17:17 | Kaťuš :-) |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Klimatické zmeny zmenšili lovecký revír týchto úžasných živočíchov až na toľko, že niektorí z nich začali prejavovať kanibalské správanie. Podľa výskumníkov majú medvede málo príležitostí aby si zohnali potravu ako napr. tuleňov a preto sa navzájom napadajú. Aspoň vidíme, čo my ľudia spôsobujeme a mali by sme za to hanbiť a čo najskôr to napraviť ak sa ešte vôbec dá :-(


Vretenica obyčajná (Vipera berus)

16. prosince 2009 v 16:44 | Kaťuš :-) |  Plazy
Jediným našim jedovatým hadom je VRETENICA OBYČAJNÁ. Žije v rozličnom prostredí - vrátane alpských skalných svahov s nadmorskou výškou 3000 m a otvorenej tundry za polárnym kruhom . Jej sfarbenie sa mení podľa prostredia. Od užovky sa rozozná podľa trojuholníkovej hlavy a tmavej kľukatej čiary na chrbte. Koncom leta rodí živé mládatá. Prezimuje často hromadne v úkrytoch v zemi. V hornej čeľusti má dva duté jedové zuby. Človeka uštipne len vtedy, keď je podráždená. Tento druh sa živí predovšetkým malými hlodavcami a jaštericami, na ktoré buď číha, alebo ich prenasleduje. Veľa času trávi vyhrievaním sa na slnku.
V severných oblastiach jej areálu rozšírenia, kde sú tuhšie zimy prekonáva v stave hibernácie každoročne až osem mesiacov. Na jar vyliezajú a pária sa, samce predtým navzájom bojujú o prístup k samiciam. Samice prinášajú potomstvo iba raz za dva až tri roky, mládátá v počte do 20 môžu pochádzať od niekoľkých otcov. Tieto vretenice nie sú silno jedovaté. U ľudí spôsobuje ich poštipnutie opuch a bolesť, iba zriedkavo sa takáto udalosť končí smrťou.

Medveď biely (Ursus maritimus)

15. prosince 2009 v 15:20 | Deny ♥ |  Cicavce








Žije v Arktíde, pobrežie severného ľadového oceánu ale nevyskytuje sa na južnom póle (Antarktída). Živí sa hlavne živočíšnou potravou, ktorá je v týchto podmienkach dostupná: tulene, mrože, morské vtáctvo a ryby, zdochliny; počas krátkeho leta ju dopĺňajú aj bobule, morské riasy a tráva. Medveď biely je celkovo najväčší druh. Samec váži 350-650 kg, samica do 250 kg.
Je dokonale prispôsobený chladnému prostrediu. Podkožný tuk a dlhá hustá srsť ho izoluje a pomáha zachytiť čo najviac tepla zo slnka. Na labách, zospodu pokrytých srsťou, má vypukliny a preliačiny, ktoré mu umožňujú udržať sa lepšie na ľade. Jeho telo je pretiahnutejšie - prispôsobené na plávanie, má malé ušnice a prsty do polovice spojené plávacou blanou. Má neuveriteľný čuch, hnijúce mäso zacíti až na vzdialenosť 30 kilometrov.

V najchladnejšom období zimy sa medvede biele ukladajú na spánok podobne ako ich príbuzné. Medvedica sa už začiatkom zimy prestáva potulovať a v snehu si urobí brloh, v ktorom vrhne najčastejšie 2 alebo 3 mláďatá. Mlieko matky medvedice má vysoký obsah tuku a z takejto výživnej stravy mláďatá veľmi rýchlo rastú a sú zároveň chránené pred chladom. Zo svojho snežného domu vyliezajú v marci alebo apríli a s matkou zostávajú ešte ďalšie 2 roky.
Medved je ohrozený druh kvôli tomu,pretože pytliaci veľa poľujú na týchto ,,mackov"


Vlk sivý (Canis lupus)

14. prosince 2009 v 19:08 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Je najväčším príslušníkom psovitých hlavne v studených oblastiach severnej pologule a predok psa domáceho. Stavbou tela vyvoláva dojem veľkého, chudého no silného psa s dlhými nohami. Ako vlk je mimoriadne dobrým bežcom, vyhliadnutú korisť dokáže prenasledovať celé hodiny. Lovom vo svorke je vlk schopný zdolať rôzne zvieratá, a to dokonca losy a soby, ktoré vážia aj 10- krát viac, ako je hmotnosť vlka. Vie dobre plávať, sluch má vyvinutý podobne ako ostatné šelmy a čuch má priam obdivuhodný. Počas rozmnožovania, ktoré trvá od januára do apríla, dominantná samica porodí 4-7 vĺčat. Po mesiaci cicania materského mlieka mláďatá vychádzajú von pred rodný brloh, kde prijímajú vyvrhnutú, čiastočne natrávenú potravu od rodičov a iných členov svorky. Keď je dostatok potravy, tak po 4-5 mesiacoch sú dostatočne vyvinuté nato, aby vládali putovať so skupinou. V ďalšej rozmnožovacej sezóne sa niekoľko mladých vlkov nadobro odlúči od svorky.Zaujímavosťou je že vytie vlka počuť až na 10 km, vďaka čomu sa súperiace vlčie svorky držia od seba a predchádzajú konfrontácií. Ľudské predsudky a povesti o zúrivosti vlkov viedli k ich takmer úplnému vyhubeniu. Dnes žije váčšina vlkov v odľahlých oblastiach, kde lovia veľké druhy jeleňov a pižmoňov. Je to inteligentné a spoločenské zviera, ktorého prežitie a predátorská úspešnosť závisia od organizovanosti jeho svoriek - rodinných skupín, zložených obyčajne z 8 - 12 jedincov. Strážia si svoje teritórium a označujú si ho pachovými značkami. Svorka má jasnú hierarchiu a sústreduje sa okolo dominantného páru, ktorý obvykle vydrží po celý život.

Včelovité (Apidae)

13. prosince 2009 v 19:11 Bezstavovce
Čeľaď včelovitých blanokrídlovcov zahŕňa jedny z najužitočnejších druhov hmyzu na svete - včelu medonosnú (Apis mellifera ), ako aj ďalšie včely a čmele. Produkujú med, vosk a opeľujú väčšinu rastlín na svete. Dosahujú veľkosť 0,3 až 2,7 centimetra. Väčšina samíc má jedovaté žihadlo a na zadných nohách košíky na zberu peľu. Včely a čmele sú sociálny hmyz, žijú v kolónií pozostávajúcej z kráľovnej, trúdov a sterilných samíc - robotníčok. Hniezdo včiel tvoria vertikálne usporiadané vrstvy vosku, ktoré sú rozdelené do tisícok "buniek " na odchov lariev a uskladnenie peľu a medu. Včelia kráľovná môže naklásť aj viac než 100 vajíčok za deň. Včela medonosná pochádza z juhovýchodnej Ázie, dnes je rozšírená po celom svete. Je blanokrídly hmyz. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude a bruška. Včely majú lízavé ústroje, ktorými lížu nektár. Majú 2 páry blanitých krídel a tri páry nôh. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami. V kolónií je práca presne rozdelená. Kráľovná - najväčšia včela, kladie vajíčka, žije približne 4 roky. Robotnice - väčšina ostatných včiel, majú pevné telo a silné krídla, zbierajú potravu, stavajú voskové plasty a starajú sa o larvy, ktoré chránia a bránia pred útočníkmi. Trúdy - samčeky, oplodňujú kráľovnú. Kráľovná kladie vajíčka do šesťhranných buniek. Z vajíčok sa vyliahnú larvy, ktoré sa potom zakuklia, robotnice ich v bunkách zaviečkujú. Mladé vyliahnuté včely, prehryznú viečko a vylezú do úľa. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú robotnice, z neoplodnených trúdy a z osobitne kŕmených lariev matky. Každú jar stará matka s časťou robotníc opúšťa úľ, ktoré sa zoskupia okolo nej do strapcovitového útvaru nazývaného roj. Nová a prvá dospelá mladá matka usmrtí larvy ostatných matiek a zostáva jedinou matkou v úli. Potom vyletí z úľa mladá matka a trúdy ju oplodnia. Krátko po návrate do úľa začne klásť oplodnené vajíčka. Zaujímavé je dorozumievanie sa včiel. Keď včela objaví bohatú pašu, vráti sa do úľa a osobitným tancom oznámi ostatným včelám smer i vzdialenosť potravy. Včely majú veľmi dobrú orientačnú schopnosť. Vnímajú ultrafialové lúče aj cez mračná. Riadia sa slnkom a rozoznávajú farby. Včely sú veľmi užitočné pre človeka tým, že tvoria med ( nektárový, medovicový ) a vosk, a preto sa chová vo všetkých častiach sveta. Med má aj liečivé účinky, priaznivo vplýva na ľudský organizmus, je zdrojom energie nielen pre včely, ale aj pre človeka. Ich najväčší význam je v opeľovaní kvetov. Keby včely neopeľovali kvety, bola by menšia úroda nielen ovocia, ale aj iných hospodársky dôležitých rastlín pestovaných pre semená. Do života včiel často zasahuje včelár. Prikrmuje ich a na jeseň utepľuje úle. Ničí škodcov včiel napr. hlodavce, rôzne druhy hmyzu...Včely opeľujú na 10 % a zvyšných 90% robia pre prírodu. V súčasnosti je príroda veľmi narušená, hlavne rôznymi insekticídmi. Včela je biologický indikátor ovzdušia a životného prostredia. Včela je veľmi užitočný živočích ktorého by sme si mali chrániť, veď sám Einstein povedal : " Keď zahynie posledná včela, behom 4 rokov zahynie aj ľudstvo".


Tiger ( Panthera tigris )

13. prosince 2009 v 17:56 Cicavce
Tiger je prvou najväčšou mačkovitou šelmou a je ešte silnejší ako lev. Žiaľ dnes ich žije len veľmi málo. Najväčšími hrozbami pre tigre sú pytliactvo, ubúdanie habitatov a nedostatok koristi v dôsledku nadmerného lovu. Prežívajú iba roztratené izolované populácie na východe Ruska, v Číne, na sumatre a v krajinách od Vietnamu po Indiu. Aj keď je vo väčšine oblastí chránený, stále ho ilegálne lovia, hlavne pre kožušinu a potreby tradičnej čínskej medicíny.Tigre sú samotári. Vedia dobre liezť a plávať. Jediným úderom laby dokáže zraziť na zem byvola. Má toľko sily, že túto ťažkú korisť si odvlečie sám. Loví prevažne v noci, väčšinou jelene a diviaky, v niektorých oblastiach aj dobytok, okrem toho sa živí menšími zvieratami, ako sú opice, plazy, vtáky, ryby aj zdochliny. Zautočí aj na nosorožce a slony. Tigre sú schopné skonzumovať až 40 kg mäsa naraz, veľká korisť im stačí na 3 - 6 dní. V prírode nemá nepriateľov. Výnimočne zautočí aj na človeka. Samička vychováva mládatá a starostlivo ich stráži. Tigrie mládatá sú od matky potravne závislé do jedného roku svojho života. Vo veku dvoch rokov už má dosť sily a skúseností, aby samo vedelo uloviť korisť. Potomstvo môže mať vo štvrtom alebo piatom roku života.Dosahuje dĺžku až 2, 8 metra a váhu vyše 300 kg. Poznávacím znakom je oranžový kožuch s čiernymi pásmi a bielymi škvrnami. Veľkosť tela, farba srsti a vzorovanie varírujú v závislosti od poddruhu (rasy).Z ôsmich rás sú už tri od 50.rokov 20.storočia vyhynuté a 5 zostávajúcich rás je ohrozených. V priemere sa tiger dožíva 8 - 10 rokov.