Kedysi pokrývali tropické daždové pralesy 14% zemského povrchu. Viac ako polovica tejto plochy padla za obeť človekovi a jeho potrebám. Ťažba dreva a rozširovanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa na ničení podieľajú najväčšou mierou, pokračujú nekontrolovateľným tempom. Rastú na veľmi slabej a tenkej vrstve pôdy a humusu. Úplne závisia od organických živín, ktoré produkujú stromy a iné organizmy žijúce na povrchu. Po vyrúbaní lesov je pôda schopná poskytovať úrodu len niekoľko rokov. Aj ked sa potom územie prirodzenou cestou do určietej miery obnoví, druhotné pralesy majú už celkom iný charakter aj druhové zloženie.
Tropické daždové pralesy sa podieľajú približne 40% na svetovej produkcii kyslíka. Viac ako štvrtina všetkých moderných liekov sa vyrába z rastlín, ktorých domovom sú práve daždové pralesy. Okolo roku 1500 n.l. bola oblasť Amazonky domovom až desiatich milióńov ľudí, ktorí dokázali žiť v harmónii s pralesom. Pre pokračujúce vyrubovanie daždových pralesov vymierajú každoročne desaťtisíce dosiaľ neobjavených druhov rastlín a živočíchov. Zaujímavosť : kým tento príspevok prečítate, niekde na svete stihnú ľudia vyrúbať a zničiť až 20 akrov daždového pralesa.







Sem napište údaje o zvieratách v pralese