
Čeľaď včelovitých blanokrídlovcov zahŕňa jedny z najužitočnejších druhov hmyzu na svete - včelu medonosnú (Apis mellifera ), ako aj ďalšie včely a čmele. Produkujú med, vosk a opeľujú väčšinu rastlín na svete. Dosahujú veľkosť 0,3 až 2,7 centimetra. Väčšina samíc má jedovaté žihadlo a na zadných nohách košíky na zberu peľu. Včely a čmele sú sociálny hmyz, žijú v kolónií pozostávajúcej z kráľovnej, trúdov a sterilných samíc - robotníčok. Hniezdo včiel tvoria vertikálne usporiadané vrstvy vosku, ktoré sú rozdelené do tisícok "buniek " na odchov lariev a uskladnenie peľu a medu. Včelia kráľovná môže naklásť aj viac než 100 vajíčok za deň. Včela medonosná pochádza z juhovýchodnej Ázie, dnes je rozšírená po celom svete. Je blanokrídly hmyz. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude a bruška. Včely majú lízavé ústroje, ktorými lížu nektár. Majú 2 páry blanitých krídel a tri páry nôh. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami. V kolónií je práca presne rozdelená. Kráľovná - najväčšia včela, kladie vajíčka, žije približne 4 roky. Robotnice - väčšina ostatných včiel, majú pevné telo a silné krídla, zbierajú potravu, stavajú voskové plasty a starajú sa o larvy, ktoré chránia a bránia pred útočníkmi. Trúdy - samčeky, oplodňujú kráľovnú. Kráľovná kladie vajíčka do šesťhranných buniek. Z vajíčok sa vyliahnú larvy, ktoré sa potom zakuklia, robotnice ich v bunkách zaviečkujú. Mladé vyliahnuté včely, prehryznú viečko a vylezú do úľa. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú robotnice, z neoplodnených trúdy a z osobitne kŕmených lariev matky. Každú jar stará matka s časťou robotníc opúšťa úľ, ktoré sa zoskupia okolo nej do strapcovitového útvaru nazývaného roj. Nová a prvá dospelá mladá matka usmrtí larvy ostatných matiek a zostáva jedinou matkou v úli. Potom vyletí z úľa mladá matka a trúdy ju oplodnia. Krátko po návrate do úľa začne klásť oplodnené vajíčka. Zaujímavé je dorozumievanie sa včiel. Keď včela objaví bohatú pašu, vráti sa do úľa a osobitným tancom oznámi ostatným včelám smer i vzdialenosť potravy. Včely majú veľmi dobrú orientačnú schopnosť. Vnímajú ultrafialové lúče aj cez mračná. Riadia sa slnkom a rozoznávajú farby. Včely sú veľmi užitočné pre človeka tým, že tvoria med ( nektárový, medovicový ) a vosk, a preto sa chová vo všetkých častiach sveta. Med má aj liečivé účinky, priaznivo vplýva na ľudský organizmus, je zdrojom energie nielen pre včely, ale aj pre človeka. Ich najväčší význam je v opeľovaní kvetov. Keby včely neopeľovali kvety, bola by menšia úroda nielen ovocia, ale aj iných hospodársky dôležitých rastlín pestovaných pre semená. Do života včiel často zasahuje včelár. Prikrmuje ich a na jeseň utepľuje úle. Ničí škodcov včiel napr. hlodavce, rôzne druhy hmyzu...Včely opeľujú na 10 % a zvyšných 90% robia pre prírodu. V súčasnosti je príroda veľmi narušená, hlavne rôznymi insekticídmi. Včela je biologický indikátor ovzdušia a životného prostredia. Včela je veľmi užitočný živočích ktorého by sme si mali chrániť, veď sám Einstein povedal : " Keď zahynie posledná včela, behom 4 rokov zahynie aj ľudstvo".



