close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2010

Axolotl mexický (Ambystoma mexicanus)

30. ledna 2010 v 20:03 | Kaťuš :-* |  Ryby a obojživelníky
Axolotl mexický je typ obojživelníka, ktorý sa nikdy úplne nevyvinie. Je "neotenický" alebo "pedomorfný", čo znamená, že si uchováva larválny vzhľad aj v dospelosti a pohlavnej zrelosti. Žije permanentne vo vode a má kríčkovité žiabre na získavanie kyslíka z vody. Má jemnú kožu a plutvovitý lem na chvoste, ktorý mu pomáha plávať.
Axolotly mexické sú pohlavne zrelé vo veku okolo jedného roka. Samec pomocou kloaky uloží puzdro so spermiami (spermatofor) na dno jazera, odkiaľ ho potom samica zoberie, aby oplodnila svoje vajíčka. Axolotly sa môžu zmeniť na dospelé jedince, ak sa skrížia s axolotlom škvrnitým, alebo môžu byť stimulované k premene pôsobením hormónov či vysokej hladiny jódu. Podľa mňa je to veľmi zaujímavý živočích...



Tukan veľkozobý (Ramphastos toco)

30. ledna 2010 v 12:50 | Kaťuš :-) |  Vtáky
Tukan veľkozobý je najväčší tukan. Vyznačuje sa mohutným oranžovým zobákom, dlhým až 20cm. Veľký zobák, biely trtáč a červené podchvostové krovky najviac vynikajú počas jeho charakteristického vlnkovitého letu so striedavými fázami plachtenia a mávania krídlami.

Tento tukan žije v súvislých lesoch, galériových lesoch pri brehoch riek, v riedkych porastoch stromov, dokonca aj v otvorenej krajine. Za potravou - najmä ovocím a hmyzom - sa načahuje, ale občas zlietne aj na zem, a "napasie" sa na opadanom ovocí. Veľký zobák mu umožňuje dočiahnuť aj na plody na tenkých konárikoch, ktoré by ho neudržali. Ked odtrhne plod, prudkými pohybmi hlavy si ho zo špičky zobáka posunie až do pažeráka.
Tukan veľkozobý je menej spoločenský ako ostatné druhy čeľade tukanovitých. V niektorých rokoch prilieta aj do oblastí, kde sa bežne nevyskytuje. Niektoré populácie podnikájú lokálne zimné migrácie. Hniezdi v dutinách stromov alebo dierach kolmých brehov, niekdy využíva na hniezdenie aj termitiská. Ozýva sa hlbokým chrapľavým hlasom, často z korún vysokých stromov.
zdroj: http://2candoit.us/toucans.htm

Skunk smradľavý (Mephitis mephitis )

30. ledna 2010 v 12:34 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Podobne ako iné druhy skunkov, aj skunk smradľavý má čierno - biele sfarbenie. Jeho potravu tvorí hmyz, malé cicavce, vtáky a ich vajíčka, ryby, mäkkýše, plody, semená a odpadky po ľudoch. Obvykle je samotársky, ale v zime sa zvyknú jedince združovať v úkryte medzi skalami, v starej nore alebo v hospodárskych budovách. 5 - 6 mládat zostáva s matkou viac ako jeden rok.

V ohrození naježí skunk smradľavý srsť, prehne sa v chrbte a vztýči chvost. Ak sa agresor nevzdiali, postaví sa na predné nohy, zadné nohy vykopne do vzduchu a krúti telom. Z dvoch kanálikov vyčnievajúcich z análneho otvoru vzápätí vystrekne ponad hlavu zapáchajúcu tekutinu na vzdialenosť až tri metre.

Líška polárna (Alopex lagopus)

30. ledna 2010 v 12:17 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Líška polárna sa vyznačuje dvoma farebnými typmi alebo fázami. Líšky bielej fázy sú takmer biele, čo ich v zime veľmi dobre maskuje na snehu a ľade. Tento typ je viazaný na pravú tundru - otvorenú bezstromovú planinu a trávnaté pahorky.
Líšky modrej fázy sú častejšie v zmiešaných pobrežných krovinatých biotopoch a v zime sú svetlo sivohnedé, s modrým nádychom.


Líška polárna konzumuje veľmi rozmanitú potravu, hlavne lumíky, ale aj vtáky, vajcia, kraby, ryby, hmyz, tulene a veľrybie zdochliny, plody, semená a ľudské odpadky. Sociálne skupiny sú premenlivé, obvyklý je pár samca so samicou, väčšie skupiny nerozmnožujúcich sa jedincov alebo rozmnožujúci sa pár a niekoľko pomocných samíc. Robia rozsiahle norové sídla s komplexom úkrytov a miest na rozmnožovanie. Reprodukcia úzko súvisí s dostupnosťou potravy: ked je hojne lumíkov, mávajú vrhy vyše 15 mládat, v priemernom roku je to 6 - 10 líšťat.
Letná srsť líšky polárnej má polovičnú hustotu zimnej, s menej ako polovičnou podsadou. V lete sú líšky bielej fázy zvrchu sivohnedé až sivé a zospodku sivé, líšky modrej fázy sú v letnom období hnedšie a tmavšie.
zdroj: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Alopex_lagopus_cub_(summer_coat).jpg

Uhor európsky (Anguilla anguilla)

30. ledna 2010 v 11:55 | Kaťuš :-) |  Ryby a obojživelníky
Uhor európsky sa vyznačuje osobitným životným cyklom. Dospelé jedince sa neresia v oblasti Sargasového mora. Larvy potom putujú dva a pol roka k európskym brehom, kam ich unášajú morské prúdy. V príbrežných vodách prebieha metamorfóza - zo sklovito priehľadných lariev sa stanú pigmentové juvenilné jedince, ktoré preniknú do riek. V sladkej vode sa kŕmia a rastú. Ked dospejú, zostúpia späť do mora. Dospelé jedince sú striebristé a migrujú na neresisko. Ich púť zvyčajne trvá od konca leta do zimy, pričom tiahnu prevažne za tmavých bezmesačných nocí, ked je rozbúrené more. V tomto období sa úhorom zväčšujú oči, zužuje sa im rypák a plutvy nadobúdajú kopijovitý tvar. Sú to adaptácie na život v hlbinách oceánu.
Uhory nemajú šupiny a chrbtová, chvostová a análna plutva im splývajú do celistvého plutvového lemu.
Uhor európsky dokáže prežiť v chlade a vlhku niekoľko hodín aj mimo vody. Dospelé jedince sa niekedy za daždivých nocí, ked ich chráni pred útočníkmi tma, vydávajú na súš.

Kajman čierny (Melanosuchus niger)

27. ledna 2010 v 18:27 | Kaťuš :-) |  Plazy
Kajman čierny, ktorého ľudia lovili pre kožu, v mnohých oblastiach svojho rozšírenia už vyhynul, jeho počty sa v priebehu posledných 100 rokov zredukovali o 99%. Tento druh sa vyznačuje takmer rovnobežnou papuľou, ktorá sa prudko zužuje do hrotu, na sánke má sivé pásy. Vo dne sa vznáša tesne pod hladinou, v noci vychádza za potravou na breh. Jeho korisťou sa stávajú ryby, vodné vtáky, kapybary a príležitostne aj domáce zvieratá, ba dokonca aj ľudia. Samice kladú a strážia 30 - 65 vajec a ostávajú s mládatami po vyliahnutí.
zdroj:http://www.flickr.com/photos/williamquatman/4075764689/

Psík medvedíkový (Nyctereutes procyonoides)

27. ledna 2010 v 18:10 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Táto psovitá šelma pripomína kombináciu medvedíka čistotného a psa, najmä svojou čiernou maskou a rôznym odtieňom čiernej kožušiny na ramenách a na vrchnej strane chvosta. Je to nočný tvor a ukážkový všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby. Potravu hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehov. Žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách, vo vrhu je priemerne 4 - 6 mládat. Psík medvedíkovitý je hojný v Japonsku, zatiaľ čo v mnohých častiach Číny vyhynul. Dnes sa rýchlo šíri v Európe, kam bol introdukovaný.
Psík medvedíkovitý je nezvyklým členom čeľade psovitých šeliem - mládatá sa už v útlom veku vedia vynikajúco šplhať po stromoch. Unikátny je aj tým, že v zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 %. Nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu.
zdroj:http://knoxse7en.artician.com/blog/2008/06/tanuki/

Plameniak červený (Phoeniconaias minor)

27. ledna 2010 v 17:44 | Kaťuš :-) |  Vtáky
Plameniak červený je najmenší z plameniakov, ale je najpočetnejší. Sfarbenie varíruje od svetloružovej po tmavoružovú. Oproti ostatným plameniakom má pomerne dlhý, tmavo sfarbený zobák. Nie je síce sťahovavý, ale pri hľadaní vhodných lovísk podniká dlhé lety. Živí sa predovšetkým sinicami, ktoré sa vo veľkom vyskytujú v sodných jazerách. Potravu zbiera v plytkej vode najmä za súmraku a po zotmení, lebo cez deň na vode fúka silný vietor. Na niektorých mistach žije a hniezdi spoločne aj vyše milióna plameniakov. Takéto zoskupenia vtákov patria medzi najväčšie na svete. Synchronizovaného toku sa neraz zúčastňujú stovky jedincov.
zdroj:http://www.flickr.com/photos/michael_donna/1360381812/

Diabol tasmánsky (Sacrophilus hariisii)

27. ledna 2010 v 17:29 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Je to najváčší mäsožravý vačkovec, vyskytuje sa vo všetkých hlavných habitatoch Tasmánie a loví korisť rozličnej veľkosti, od hmyzu cez kuskusy a valabie, uspokojí sa aj so zdochlinami.
Žije nočným spôsobom života, pri vyplašení kvičí, breše a reve. Brloh má v nore alebo medzi skalami a koreňmi. Gravidita trvá 30 - 31 dní, potomstvo sa prichytáva ku štyrom bradavkám samice v plytkom, dozadu otvorenom vaku.
Diabol tasmánsky je obyčajne samotár, ale k veľkej koristi sa zbieha mnoho jedincov - vedie ich vynikajúci čuch. Silnými čeľusťami a ostrými zubami rozpárajú kožu a rozdrvia chrupku i kosti. Vrčia a ceria na seba zuby v snahe získať čo najlepšie kúsky, no po fyzickom strete rýchlo prestanú.
zdroj:http://www.dkimages.com/discover/DKIMAGES/Discover/Home/Animals/Mammals/Marsupials/Families/Carnivorous-Marsupials/Tasmanian-Devil/Tasmanian-Devil-4.html

Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatinus)

27. ledna 2010 v 17:16 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Zobákovitými ústami pripomína kačicu, chôdzou plaza a splošteným, takmer šupinatým chvostom bobra - všetko toto robí vtákopyska skrátka nepomýliteľným živočíchom.
Jeho vodoodpudivá, hnedo sfarbená srsť má plyšovú štruktúru, pripomínajúcu srsť krta. Rypák je veľmi citlivý na hmat, čo využíva pri hľadaní potravy, a na elektrické signály, ktoré sa šíria vodou zo svalou malej vodnej koristi. Má neobyčajne vysokú hustotu červených krviniek, vdaka čomu sa môže pri prenasledovaní koristi hlboko ponárať.
Vtákopysky sú samotárske. Ich domovské okrsky sa prekrývajú, avšak v čase rozmnožovania samce bránia svoje územia. Samec má jedovatú ostrohu na každej zadnej nohe, ktoru sa pokúša zraniť svojich rivalov. Domovom vtákopyska je nora v brehu, dlhá zvyčajne 5 metrov, no niekedy dosahuje aj 30 metrov. Samica v nej po jednomesačnej gravidite opatruje znášku 1 - 2 jemných, kožovitým obalom pokrytých vajec. Vyliahnuté mládatá kŕmi mliekom 3 - 4 mesiace, potom ich až na 38 hodín necháva zamurované v nore a ide si hľadať potravu.
zdroj:http://www.freerepublic.com/focus/f-news/2012556/posts