close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2010

Líška fenek (Vulpes zerda)

25. ledna 2010 v 17:47 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Fenek je najmenší druh líšky, vyznačuje sa veľkými ušami a černastou špičkou chosta. Osrstené spodky chodidiel sú adaptáciou na chôdzu po jemnom horúcom piesku. Je to prevažne nočný tvor, živí sa rozmanitými plodmi, semenami, vajíčkami, termitmi či jaštermi. Vytvára skupiny až do 10 jedincov (na líšky nezvyčajné), vzťahy v nich sú málo preskúmané. Každý člen skupiny vyhrabáva v mäkkej zemi niekoľkometrovú noru. Párenie sa odohráva v januári až februári a 2 - 5 mládat stráži samica v nore po 2 mesiace. Uplne dospelé sú v 11 mesiacoch. Ľudia ich lovia pre kožušinu a chytajú do pascí, aby z nich urobili "domácich miláčikov".

zdroj:http://www.caninest.com/the-canidae-family-foxes-and-basal/

Mačka divá (Felis sylvestris)

25. ledna 2010 v 17:38 | Kaťuš :-* |  Cicavce
Mačka divá vyzerá ako o trocha väčšia, ťažšie stavaná, obyčajne dlhosrstá (najmä v zime) verzia klasickej domácej mačky. Kríži sa s domestikovanou mačkou, ktorej pôvod sa odvodzuje od od afrického poddruhu Felis sylvestris libyca.
Uprednostňuje zmiešaný opadavý les, ale v dôsledku úbytku tohto habitatu a ťažby dreva bola vytlačená do okrajových habitatov, ako sú ihličnaté lesy, skalnaté vrchoviny, slatiny, kroviny, močiare a pobrežia. Mačka divá loví na zemi králiky, potkany, myši hraboše, lumíky a iné malé hlodavce. Veľmi dobre sa šplhá a chytá na stromoch mladé veverice alebo vtáky, okrem toho sa živí aj zdochlinami. Pári sa v januári až marci, samica je gravidná 63 - 68 dní, potom v brlohu v stromovej dutine, medzi skalami, koreňmi či v opustenej králiček alebo jazvečej nore porodí v priemere 3 - 4 mačiatka (rozsah1 - 8)


Zdroj:http://www.wild-scotland.org.uk/mammals.aspx

Agama golierová (Chlamydosaurus kingii)

24. ledna 2010 v 20:07 | Kaťuš :-) |  Plazy
Austrália je domovom mnohých agám, agama golierová je však najatraktívnejšia.
Meno dostala podľa veľkého koženého "volánu" okolo krku, ktorý býva normálne zložený na pleciach. Ked tohto jaštera niečo ohrozí, roztvorí svoj golier podobne ako sa otvára dáždnik, a so stuhnutým telom a otvorenou papuľkou syčí na votrelca. Tento postoj niekedy predátora zastraší, a agama medzitým môže utiecť.
Agamy golierové si hľadajú potravu najmä na zemi. Vedia sa však dobre šplhať, a tak po výstražnom vystavení svojho goliera často vybehnú po kmeni stromu až do najvyšších konárov.
zdroj:www.goaustralia.about.com

Korytnačka slonia (Geochelone nigra)

24. ledna 2010 v 19:54 | Kaťuš :-* |  Plazy
Korytnačka slonia je najväčšia zo všetkých žijúcich suchozemských korytnačiek. Má obrovský chrbtový štít, mohutné končatiny a dlhý krk. Tvar panciera je veľmi premenlivý, pričom celková veľkosť závisí od toho, z ktorého ostrova Galapág pochádza. Tieto korytnačky trávia väčšinu času pasením sa v malých skupinkách a vyhrievaním sa v jazierkach či bahnením.
V čase rozmnožovania si samce vymedzujú vlastné teritórium a začnú hľadať partnerky, kým samice robia v zemi hniezda, kam budú znášať vajcia. Hoci sa niektoré jedince dožívajú vyše 100 rokov, tento druh patrí medzi zraniteľné taxóny. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí jedincom v mladom veku, a to zo strany takých introdukovaných druhov, ako sú potkany čierne a mačky, ohrozuje ich aj potravné súperenie s kozami a dobytkom.
Impozantná veľkosť korytnačiek sloních je pravdepodobne spôsobená adaptáciou na život v drsnom prostredí s neistými zdrojmi potravy - čím je korytnačka väčšia, tým viac energetických zásob si môže v tele uložiť.
zdroj: www.animalaqua.com

Potkan hnedý (Rattus norvegicus)

24. ledna 2010 v 19:31 | Kaťuš :-* |  Cicavce
Svetovo rozšírený potkan hnedý sa vyznačuje citlivými zmyslami, veľkou pohyblivosťou, pokiaľ ide o potravu. Hordy potkanov s počtom do 200 jedincov vedú veľké samce. Sú schopné zaútočiť na králiky, veľké vtáky a dokonca ryby. Po gravidite trvajúcej 22 - 24 dní porodí samica v hniezde z tráv, listov, papiera, handier alebo iného materiálu 6 - 9 mladých. Tento druh je predkom potkanov, ktoré sa používajú vo vedeckom výskume alebo chovajú ako domáce zvieratká.
Potkan hnedý je pôvodne rastlinožravec, jeho potravu tvoria semená (najmä zrná), ovocie, zelenina a listy. Má enormne vyvinutý čuchový zmysel a v noci nabehá pri hľadaní potravy viac ako 3 kilometre. Členovia hordy sa spoznávajú podľa čuchu a veľmi rýchlo útočia na rivalské hordy alebo na nečlenov.
zdroj:http://www.david.element.ukgateway.net/wandlecorridor2.htm

Medvedík čistotný (Procyon lotor)

24. ledna 2010 v 18:42 | Kaťuš :-* |  Cicavce
Odvážny, prispôsobivý a potravne všestranný medvedík čistotný (hovorovo nazývaný mýval) je doma v mnohých prostrediach od prérií a lesov po okraje miest. Aktívny je vo dne i v noci, obyčajne žije osamele, ale pri hojných potravných zdrojoch, ako hŕby odpadkov, niekedy vytvára skupiny. Samec a samica sú krátko spolu v období párenia, ktoré sa spája s hlasným švitorením. Samica robí hniezdnu noru ne nejakom chránenom mieste, ako je dutina v strome, medzi skalami či niekde v kôlni. Po gravidite dlhej 60 - 73 dní porodí 7 mládat (obyčajne 3 - 4 ), po 9 týždňoch opúšťajú noru a osamostatňujú sa po 6 mesiacoch.
"Zlodejská maska" medvedíka čistotného akoby odrážala jeho všestrannosť a vynaliezavosť. Vie dobre liezť, hrabať a šikovne manipulovať s dverami či závorami a je aj dostatočne vrtký, aby sa dostal do ubikácií mnohých domácich zvierat. Pred konzumovaním si potravu očistí, ak je nablízku voda, aj umyje ( ztoho pochádza aj jeho prímenie).
zdroj:http://www.wophir.mysteria.cz/lesne_zvierata.htm

Ibis červený (Eudocimus ruber)

23. ledna 2010 v 19:35 | Kaťuš :-* |  Vtáky
Tento nápadne sfarbený vták sa počas hniezdneho obdobia často zhromažduje do veľkých kŕdľov, niekedy až tisíckami jedincov. Vyskytuje sa v pobrežných mokradiach, v močiaroch, lagúnach a mangrovových porastoch na sever Južnej Ameriky, ako aj na vodných telesách, periodicky vznikajúcich počas prílivu.
Ibisy červené hniezdia v kolóniách. Páry tvoria iba v období hniezdenia (niekdy sa medzi sebou pária viaceré vtáky kolónie), stavajú hniezda na stromoch, ktoré rastú blízko vody alebo priamo z nej. Pri love potravy sa riadi predovšetkým hmatom a nie zrakom. Chodí po plytčinách, strká zobák do bahna a hľadá ním korisť. Zvykne loviť aj tak ako lyžičiar, čiže pohybuje vo vode pootvoreným zobákom zo strany na stranu. Chytá hlavne kôrovce, lastúrniky a vodný hmyz. Ibisy červené cez deň zbierajú potravu na zemi a za súmraku vyletujú do korún stromov pobrežných porastov. Takéto správanie, charakteristické aj pre ostatné ibisy, volavky a dalších príslušníkov tohto radu, zmenšuje straty spôsobované predátormi počas spánku.
zdroj.www.cestovanie.sk

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)

23. ledna 2010 v 18:59 | Kaťuš :-* |  Ryby a obojživelníky
Tento robustný obojživelník, ktorý veľmi pripomínajúci axolotla škvrnitého, je sfarbený tak, že každému udrie do očí. Predátora jeho sfarbenie okamžite varuje, že je jedovatý. Zo žliaz za očami produkuje táto salamandra jedovaté výlučku, ktoré svojou chuťou odpudzujú každého, kto by si na nej chcel pochutnať.
Salamandra škvrnitá obýva les a lesnatú krajinu v pahorkatinách a vrchoch, zimu trávi pod zemou. Pri párení samec chytí samicu zospodu a pod ňu umiestni svoj spermatofor. Potom ju prevráti tak, aby padla priamo naň. Vajíčka sa až do larválneho štádia vyvíjajú v tele samice, potom ich uvoľňuje do jazierok alebo vodných tokov. Počas vývinu vo vajcovode sa larvy správajú kanibalsky - požierajú menších súrodencov aj vajíčka. U niektorých vysokohorských populácií sa mládatá vyvíjajú v tele matky až do dospelosti.
Salamndra škvrnitá je aktívna najmä v noci, špeciálne po daždi. Vtedy sa vynára spod kameňov či klátov a kŕmi sa červami, slizniakmi, hmyzom a hmyzími larvami.

Krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus)

23. ledna 2010 v 18:38 | Kaťuš :-) |  Plazy
Korkodíl nílsky má tmavoolivové až sivé telo s tmavšími priečnymi pásmi. Uprednostňuje väčšie rieky, jazera močiare, možno ho nájsť v ústiach riek, počas jorúcich dní vychádza na breh, kde sa vyhrieva na slnku. Živí sa rybami, antilopami, zebrami a dokonca aj byvolmi, vyskakuje z vody za hniezdiacimi vtákmi alebo sťahuje napájajúce sa zvieratá do vody. Hoci je to samotársky tvor, niekoľko jedincov sa pri love môže spojiť do skupiny, najmä ked lovia ryby v plytkej vode.
Samce si chránia teritórium a panuje medzi nimi princíp dominancie.

Samica kladie 16-80 vajec do diery vyhrabanej na brehu dostatočne vysoko nad hladinou, a toto hniezdo využíva celý život. Vajcia stráži až do termínu liahnutia. Liahnuce sa mládatá kňučia, podľa čoho matka vie, kedy im má pomôcť vyhrabať sa z hniezda. Potom ich opatrne vezme do papule a celý húf mládat prenesie do vody. Mládatá ostávajú spolu 6 - 8 týzdňov, potom sa postupne rozídu. Prvé 4 až 5 rokov žijú v brlohoch dlhých až tri metre.



Krokodíl nílsky má dlhé čeľuste, zuby mu trčia a z papule aj vtedy, ked má čeľuste sklapnuté. Takisto ako ostatné krokodíly hryzie, ale nemôže prežúvať, takže má problémy pri konzumovaní veľkej koristi, ako sú zebry alebo byvoly. Preto tekúto korisť stiahne pod vodu a pri vytrhávaní kusov mäsa sa okolo nej krúti.






Mamba čierna (Dendroaspis polylepis)

22. ledna 2010 v 18:59 | Kaťuš :-) |  Plazy
Okrem toho, že patrí medzi najjedovatejšie hady, je mamba čierna asi aj najrýchlejším hadom, čo z nej robí jedného z najnebezpečnejších predátorov na svete. Pri krátkych výpadoch dosahuje rýchlosť až 20 km/hod., čo stačí na dostihnutie koristi, ktorá sa pokúša o rýchly útek.
Mamba čierna nie je v skutočnosti čierna, ale je sivá alebo hnedá, má prúdnicové telo pokryté veľkými hladkými šupinami. Ide o značne teritoriálne zviera, ktoré si robí hniezdo v štrbine medzi skalami alebo v dutine stromu. Aktívna je cez deň, loví vtáky a drobné cicavce. Samice kladú 12 - 17 vajec do podzemných dutín. V čase rozmnožovania sa samce mamby čiernej bijú o samice. Zápas spočíva vo zdvihnutí a obkrútení prednej časti tela protivníka v snahe pritlačiť ho k zemi. Tento zápas je akýmsi rituálom, takže nedochádza k vážnejšiemu poraneniu. Po tomto teste sily sa víťaz pári so všetkými samicami vo svojom teritóriu.
Jed mamby čiernej účinkuje veľmi rýchlo, a ak nie je uštipnutie okamžite ošetrené, často sa končí smrťou človeka. Tento primárne zemný had, vyskytujúci sa v otvorenej lesnatek krajine, občas lezie aj na stromy a kríky. Aj napriek svojej veľkosti je veľmi pohyblivý, bez námahy sa kĺže pomedzi konáre kríkov a stromov.
zdroj: