close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2010

Plamienka driemavá (Tyto alba)

22. ledna 2010 v 18:22 | Kaťuš :-* |  Vtáky
Plamienka driemavá žije na všetkých svetadieloch okrem Antarktídy, a tak je sovou s najväčším areálom rozšírenia. Jej areál je veľký aj v porovnaní s ostatnými suchozemskými vtákmi.
Má svetlú tvár s charakteristickým srdcovitým závojom, dlhé nohy porastené bielym perím a veľmi krátky chvost.
Plamienky hniezdia v dutinách stromov, skál či v opustených alebo málo navštevovaných budovách. Mládatá kŕmi samica potravou, ktorú nosí samec. Ohrieva ich ešte tri týždne po vyliahnutí, až kým nie sú schopné udržať si stálu telesnú teplotu. Zmeny v poľnohospodárstve spôsobujú pokles potravnej ponuky pre plamienky, zmenšuje sa aj počet vhodných miest na hniezdenie. V potrave plamienky driemavej prevládajú drobné hlodavce: napríklad myši, hraboše a potkany. Usmrcenú korisť hlce v celosti, nestráviteľné časti tiel neskôr vydávi v podobe vyvržku.

Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus)

22. ledna 2010 v 18:00 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Ťave dvojhrbej hrozí v prírode vyhynutie. Tento druh ťavy vydrží teploty od - 30 stupňov po takmer 40 stupňov. Po dlhšom čase bez pitia dokáže za 10 minút vypiť viac ako 100 litrov vody. Jej potravou sú trávy, listy a kroviny. V čase ruje samce nafukujú líca, zakláňajú hlavy a ceria zuby. Víťaz súboja získa 6 - 30 samíc s mládatami. Po 406 dňoch gravidity sa narodí jedno (vzácne dve) mláda, ktoré cicia mlieko 1 - 2 roky. Samice pohlavne dospejú vo veku 3 - 4 rokov, samce v 5 - 6 rokoch.

Mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla)

22. ledna 2010 v 17:37 | Kaťuš :-* |  Cicavce
Mračiar veľký, nazývaný aj trojprstý, má dlhý trubicovitý rypák, ktorý sa rozširuje do malej tváre s drobnými očami a ušami. Má mohutné predné nohy a menšie zadné nohy, kráča pomaly, pričom si našľapuje na kĺby prstov, aby sa mu neotupili predné pazúry. Aktívny je vo dne i v noci, túla sa po svojom území, ktoré môže mať(v závislosti od dostupnosti potravy) rozlohu až 25 štvorcových kilometrov. Spáva v nejakej priehlbine alebo v kroví tak, že chvost si preloží cez telo a hlavu. Mravčiar rozhrabáva mraveniská a termitiská prednými nohami s veľlými pazúrmi a potom vysunie jazyk, ktorý dosahuje dĺžku viac ako 60 cm, a chytá ním korisť. Jazyk je pokrytý drobnými, dozadu zahnutými tŕňmi a lepkavými slinami, na ktoré sa drobná korisť prilepí. Termity, čo prežili, časom termitisko opravia. Tento druh je ohrozený lovom a narúšaním jeho životného prostredia.

Bocian biely (Ciconia ciconia)

17. ledna 2010 v 19:50 | Kaťuš :-* |  Vtáky
V severných oblastiach Európy je bocian biely poslom jari. Zo zimovísk v Afrike sa sem každoročne vracia na svoje hniezdiská. Tam, kde hniezdi na komínoch či strechách, ľudia to považujú za symbol šťastia v dome. V súčasnosti bocian biely veľmi trpí likvidáciou biotopov, takže jeho početnosť sa v Európe výrazne znížila. Potravu loví najčastejšie na lúkach a v plytkej vode, príležitostne aj na okrajoch obilných polí. Sťahuje sa nad pevninou, pričom na plachtenie vie vynikajúco využívať lokálne stúpajúce prúdy vzduchu.
Bociana bieleho radíme do čeľade bocianovitých (Ciconiidae). Dosahuje výšku viac než 1 meter, rozpetie krídel má asi 2 metre a hnotnosť 2,5 až 4 kg. Samček a samička sa od seba vonkajšími znakmi nelíšia. Pretože patria medzi sťahovavé vtáky, väčšína populácie žije v zime v Afrike a čiastočne na juhu Azie, ale z jari ich vidíme tiahnúť na sever Európy a Azie. Vyhľadáva ako odľahlej, tak ľudmi obývanej oblasti, živí sa žabami, drobnými hlodavcami a najrôznejším hmyzom, ktoré nachádza na súši a v plytkej vode. Pohlavne dospelým sa stáva vo veku 3 až 4 rokov.
Bocian biely si buduje jedno z najväčších hniezd spomedzi vtákov. Bocianí pár je spolu celý život a každoročne sa snaží vrátiť do toho istého hniezda, pričom do obrovskej hniezdnej platformy pridáva novú vrstvu konárikov a zeminy. Hniezdo buduje samica spolu so samcom, väčšinu materiálu nazbiera samec. Okrem konárikov zbiera napríklad aj handry a papiere, ktoré odhodil človek. Vtáky ktoré ostávajú verné svojmu hniezdu, majú väčšiu šancu na úspešné zahniezdenie ako tie, ktoré začínajú nanovo inde. Bociany biele podporujú prežitie svojich vajec a mládat tým, že do hniezda prinášajú čerstvé výkaly dobytka, ktoré udržiavajú teplotu. Samica znáša 3 až 5 vajec, na ktorých sedí asi mesiac spoločne so samcom. Mládatá opúšťajú hniezdo po doosiahnutí veku asi 8 týždňov, ale trvá niekoľko dalších týždňov, než sa dokážu o seba samy postarať.

Leguán morský (Amblyrhynchus cristatus)

17. ledna 2010 v 15:35 | Kaťuš :-) |  Plazy
Leguány morské sa tradične pokladajú za dobrých plavcov, ktorí sa potápajú na dno pri pobreží za chaluhami. V skutočnosti iba najväčšie jedince - ktoré majú viac ako 1, 8 kilogramu - sa zvyknú potápať za potravou. Menšie, ktoré nemajú viac ako 1, 2 kilogramu, sa živia výlučne menej šťavnatými chaluhami v pásme zaplavovanom prílivom a konzumovanie potravy obmedzujú na čas, ked je odliv a more pomerne pokojné.
Problémy s prílivom majú malé leguány, ktoré sa nesmú dlhšie vystavovať morskej vode, aby im priveľmi neklesla telesná teplota. More okolo Galapág je často chladné, rozpätie teploty sa pohybuje ročne od 14 do 25 stupňov. Tieto leguány sa musia kŕmiť počas odlivu, ak je to však krátko po svitaní, riskujú, že sa priveľmi ochladia a pri kŕmení budú pomalé. Podobne, ak odliv nastupuje krátko po zotmení, vlny ich môžu ochladiť natoľko, že bez denného svetla sa pred príchodom noci nezohrejú. Malé leguány sa na noc zhrčia dokopy, aby si udržali telesnú teplotu.
Tie jedince, čo hľadajú potravu pod vodou, nemajú takéto problémy a každé ráno sa zvyknú zohrievať na slnku. Na hľadanie potravy sa sústredujú predpoludním a okolo poludnia, takže majú dosť času opäť sa vyhriať aj krátko popoludní, ked slnko zohrieva skaly na ostrove. Malé leguány sa nekŕmia pod vodou aj preto, lebo leguány vcelku nevedia dobre plávať, a menšie jedince plávajú zo všetkých najhoršie. Dlho by im trvalo, kým by sa dostali na dno k chaluhám či riasam, vydali by na to priveľa energie a hrozili by, že ich vlny hodia o skaly. Menšie telo vychladne rýchlejšie ako väčšie, preto sa malé leguány ponárajú iba nakrátko. Malá veľkosť tela však limituje aj ich možnosť kŕmiť sa na pobreží.
VYHRIEVANIE SA : Za dňa sa leguány vyhrievajú na skalách zohriatych slnkom, aby si zvýšili telesnú teplotu. Noci trávia zhrčené v skupinkách, aby si teplo udržali.

30 Taký je počet minút, ktoré môžu leguány morské stráviť pod vodou hľadajúc potravu.

Vlna ako lovecká zbraň

17. ledna 2010 v 10:25 | Kaťuš :-) |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Kosatky majú unikátnu spoločnú loveckú metódu na chytenie tuleňov ležiacich na malej ľadovej kryhe. "Vlnový lov " sa začína tak, že skupina kosatiek vystrčí hlavu z vody a vyhľadá vhodný cieľ (tzv. špiónovanie ). Potom spolu plávajú k ľadovej kryhe a pod ňu, čím vytvoria veľkú vlnu, ktorá zaleje kryhu a splaví tuleňa do mora. Niektoré kosatky úmyselne nadvihnú kryhu zboku, aby sa tuleň na kryhe určite neudržal. Na druhej strane kryhy čakajú iné kosatky, kedy tuleň konečne spadne z kryhy. Pri tomto spôsobe lovu sa niekedy zúčastňujú ako diváci aj mladé jedince, aby sa naučili loviť touto metódou. Ked už sú natrenované, zúčastnia sa lovu. Toto zložité správanie spočíva na komunikácii a spolupráci, iba tak môže byť lov účinný.
Zdroj: www.kocici-mama.blog.cz

Kosatka dravá (Orcinus orca)

16. ledna 2010 v 20:49 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Kosatka je najväčším druhom delfína na svete. Tieto inteligentné a spoločenské zvieratá sa často pohybujú vo veľkých, matriarchálne založených rodinných skupinách a komunikujú spolu prostredníctvom celého radu pískavých a cvakavých signálov. Rodinný klan kosatiek tvorí obyčajne do 30 jedincov, ale sú známe aj 150-členné skupiny, teda akési veľkorodiny.
Medzi jednotlivými populáciami kosatiek sú fyzické, behavoriálne aj genetické rozdiely, takže nie je isté, koľko poddruhov či dokonca druhov kosatiek existuje. Odborníci identifikovali päť typov kosatiek, z ktorých niektoré sa živia pestrou paletou rýb, žralokov, hlavonožcov a korytnačiek, kým iné napádajú tulene, mrože a dokonca veľryby. Potravné správanie závisí od typu kosatky a jej koristi. Kosatky, ktoré sledujú kŕdle sledov, sa môžu kŕmiť individuálne alebo spolupracujú a zaháňajú ryby do tesnej zovretej gule, omračujú ich silnými chvostovými plutvami alebo zabíjajú ich toľko, koľko vládzu. Kosatky, ktoré lovia morské cicavce, môžu korisť usmrcovať nárazom, úderom chvosta alebo vyhadzovaním do vzduchu. Ked lovia veľryby, húf si zvyčajne vyberie mláda alebo slabého dospelca. Svoju obeť naháňajú a unavujú, postupne ju oddelia od zvyšku skupiny, nedovolia jej nadýchnuť sa, takže ju utopia. V plytkej vode kosatky takmer vylezú na breh pri naháňaní tuleňov a uškatcov. Špecifické čierno - biele sfarbenie robí z kosatky dravej najľahšie rozoznateľný druh zubatej veľryby (bezkosticovca). Napriek svojmu menu je kosatka dravá prístupná a veľmi zvedavá. Prejavuje sa rôznymi spôsobmi pri hladine, vrátane "špiónovania" (stúpa vertikálne, kým hlava nie je nad vodou ), plieskania chvostom a plutvami či vyskakovania z vody.

Terárium pre vtáčkara

16. ledna 2010 v 16:56 | Kaťuš :-)
Pre vtáčkarov je najvhodnejšie menšie terárium, ktoré nemusí byť väčšie než 30 x 30 cm. Výška terária závisí na druhu pavúka : niektorým postačí 20 cm, iní potrebujú vyššie terárium. Terárium musí byť ešte vybavené ventilačnou mrežou z perforovaného hliníka, materiály ako pletivo by pavúci rozkúsali. V tomto druhu terária nemôžete teplotu regulovať vytápaním dna, lebo vtáčkari potrebujú relatívne vysokú vlhkosť vzduchu a pri spodnom vytápaní vzduch rýchlo vysychá. Všetky dekorácie a úkryty ( drevo, kamene ) musite pevne uchytiť. Zároveň dávajte pozor na kamene, ktoré by pri uvoľnení mohli vtáčkare zavaliť.
Zdroj:www.lasiodora.sk

Kunka východná

16. ledna 2010 v 16:32 | Kaťuš :-)
Vedecké meno : Bombina orientalis
Čeľad : kunkovité - Discoglossidae
Rozšírenie : SV Čína, juh dalekého východu, Kórea
Veľkosť : 5 - 6 cm
Ide o najkrajšie a najpestrejšie sfarbenú žabu rodu Bombina. Chrbtová časť je svetlohnedá, hnedastá až žiarivo smaragdovo - zelená s nízkymi bradavicami, v strede ktorých sú malé čierne tŕniky. Pokrytá je lesklými čiernymi škvrnami. Brušná časť je červeno - čierno mramorová. Konce prstov sú sú zvrchu oranžové až červené. Medzi prstami zadných končatín je plávacia blana. Samce nemajú zvukové rezonátory.
Obýva plytké prehrievané, najmä stojaté vody potokov a jazier v horských oblastiach. Žije v skupinách, pri vyrušení sa rýchlo ponára do vody a zahrabáva sa do dna. Pri prekvapení na súši zaujme tzv. "kunkový reflex" - predné končatiny si založí za ohnutú hlavu, čím vynikne pestré sfarbenie brušnje časti, ktoré má nepriateľa odstrašiť. Je akvatilná. Vodu opúšťa obyčajne len koncom leta. Cez deň sa na súši ukrýva v lesnom poraste. V októbri zalieza pod kamene, lístie alebo do dier, kde zimuje. Na jar v období párenia začínajú samce vydávať zvuky ("ÚÚ"), ktorými lákajú samice. Pri párení samec vylezie samici na chrbát a pevne ju zovrie prednými končatinami ( na ktorých má v tomto čase výrazné patriace mozole ) v bedrovej oblasti. V máji samica znáša na dno stojatých vôd, na kamene v horských potokoch alebo na vodné rastliny v skupinkách po 15 - 30 kusov 120 - 200 vajec. Metamorfóza nastáva koncom augusta.
Kunka je veľmi užitočná, pretože požiera rôzny hmyz, najmä veľké množstvo komárov a ich lariev. Okrem toho sa živí lastúrnatkami, slimákmi, dáždovkami a pod. Potravu loví na zemi i vo vode.
Vzhľadom na to, že sekrét kože bunky pôsobí nepriaznivo nielen na iné druhy žiab, ale aj jedince toho istého druhu, prenášame ju oddelene vo flašiach alebo v plátených vreckách s navlhčeným papierom alebo machom. Neprenášame naraz veľa jedincov, pretože sa môžu priotráviť aj vlastným sekrétom. Chováme ju v stredne veľkom akvateráriu . V akvateráriu s rozmermi 60 x 40 x 40 cm sa odporúča chovať spolu 10 - 15 jedincov. Voda má siahať do výšky od 5 do 20 cm a má mať teplotu 22 - 24 stupňov. Pozdĺž zadnej alebo bočnej steny akvaterária vymodelujeme z perlitbetónu a bridlíc súš, ktorá pozvoľne klesá do vody. Na dno akvaterária položíme podkladové materiály svetlejšej až bielej farby, pretože sfarbenie kunky závisí od farby prostredia. Cez leto je ideálne chovať kunku vo vonkajšom teráriu alebo v pltkom jazierku. Aby sme zabránili úteku, akvaterárium prikryjeme.
Na zvýšenie pohlavnej aktivity sa odporúča kuknku zimovať, a to od konca novembra do konca februára pri teplote 5 - 8 stupňov. Umiestnime ju do plastickej priehľadnej nádoby s dierkovaným vrchnákom. Na dno nádoby dáme bridlicu, ktorá má z plytkej vody (2 cm) vyčnievať. V zajatí kladú samice vajcia od apríla do júna. Po skončení znášky vajíčka priemiestnite do akváriia a vodu prevzdušňujeme jemným prevzdušnovacím kameňom. Približne 3 - 4 dni po znáške ( v závislosti od teploty) sa začínajú liahnuť žubrienky, ktoré sa prilepia na steny akvária a až po vstrebaní živín zo žĺtkového vaku "sa rozplávajú". Vtedy ich začneme denne kŕmiť mrazeným špenátom, sušenou žihľavou a krmivami pre akváriové ryby (TETRA MIN). Interval od znášky vajec po metamorfózu závisí od teploty a kŕmenia - môže trvať 4 - 4 týždňov. Mladé žabky veľké 10 - 14 mm rozdelíme podľa veľkosti do niekoľkých plastických nádob s vodou do výšky cca 2 cm. Približne na polovicu dna dáme molitan, ktorý má z vody mierne vyčnievať. Denne ich kŕmime voškami, mladými svrčkami a ovocnými muškami (Drosophila sp. ).
V zajatí môže kunka na rozdiel od voľne žijúcich jedincov pohlavne dospieť už v prvom roku života, v druhom roku sa môže úspešne rozmnožovať.
Kedže je kunka veľmi žravá, treba v jednom akvateráriu chovať približne rovnako veľké jedince, aby sa zabránilo vzájomnému poraneniu, najmä pri kŕmení.
V dospelosti ju kŕmime larvami komárov, svrčkami, kobylkami, múčnymi červami, dáždovkami a muchami. Neživú potravu, ak ňou hýbeme, si berie aj z pinzety - napr. kúsky hovädzieho mäsa, pečene, srdca, filé a pod. Občas jej dávame aj bahenníky, ktoré však nie sú vhodné ako častá potrava. Nedostatok určitej potravnej zložky je pravdepodobnou príčinou toho, že kunka východná odchovaná v zajatí nemá červené sfarbebie brucha. Do rodu Bombina patrí 5 druhov. Aby sa zabránilo medzidruhovému kríženiiu, je nevyhnutné chovať každý druh osobitne.
kunka obyčajná - Bombina bombina
kunka obrovská - Bombina maxima
kunka východná - Bombina orientalis
kunka žltobruchá - Bombina variegata
zdroj:www.frogsonice.com

Paludárium

16. ledna 2010 v 15:24 | Kaťuš :-)
Zvláštnym druhom tropického terária je tzv. paludárium alebo tiež "brehové terárium". Ide vlastne o malé jazierko s kúskami okolnej prírody. V tejto vode môžu plávať ryby, napr. tetry. V takom prípade však nesmiete v teráriu chovať korytnačky alebo hady, ktorí sa živia rybami. Tropické terárium a paludárium sú vyššie ako dlhšie, veľa tropických živočíchov sa radi zdržiavajú hore vo vetvách a na rastlinách.
Paludárium je ideálnym domovom pre bahenné korytnačky, aspoň dovtedy, kým nezničia všetky rastliny. Ale korytnačky sa bohužiaľ chovajú ako tank, ktorým je všetko ľahostajné a dokáže pekne vyzdobené terárium v zlomku sekundy zmeniť na spúšť. Preto sa paludárium týchto plazov vyznačuje jednoduchosťou. Akvárium pre bahenné korytnačky musí mať silný filter plnený aktívnym kyslíkom, lebo korytnačky sú velké znečisťovateľky. Môžete použiť aj biologický filter, ktorý však musí byť takmer taký veľký ako časť s vodou, v ktorej sa korytnačky pohybujú.