close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2010

Varan komodský (Varanus komodoensis)

16. ledna 2010 v 15:04 | Kaťuš :-* |  Plazy
S priemernou hmotnosťou približne 70 kg (niekedy pri chove vzajatí dokonca jej dvojnásobkom) je varan komodský najťažším jašterom na Zemi. Má dlhé telo, dobre vyvinuté končatiny a hlboko rozoklaný jazyk, ktorý pri hľadaní potravy vyplazuje. Nedospelé jedince sú sfarbené pestro, so sivými alebo krémovými pásmi, ale pri dospievaní tieto znaky strácajú a nadobúdajú uniformne sivohnedé sfarbenie. Koža varanov je šupinatá a sú na nej hrubé záhyby. Varany komodské žijú na úbočiach porastených kríkmi, v otvorenej lesnatej krajine a na suchých brehoch riek, kde sa živia výlučne živými zvieratami alebo zdochlinami. Majú výborný čuch, takže rozkladajúce sa zvyšky dokážu zacítiť až zo vzdialenosti piatich kilometrov. Zväčša lovia tak, že na korisť číhajú. Mladé jedince varanov komodských útočia na hady, jaštery a hlodavce, zatiaľ čo dospelé si trúfajú na oveľa väčšiu korisť vrátane diviakov, byvolov a jeleňovitej zveri. Voľne zavesená sánka a pružný žalúdok sú schopné prijať potravu, ktorá predstavuje až 75 % hmotnosti zvieraťa.

Majú kanibalské návyky, preto ich mládatá trávia veľa času na stromoch. Dospelé jedince žijú zväčša samotársky, no okolo usmrtenej koristi sa ich môže stretnúť celá skupina. V čase rozmnožovania samce bojujú o možnosť páriť sa, robia to tak, že zápasia vo vzpriamenej polohe, podopierajúc sa mohutnými chvostami. Po spárení samice vyhrabávajú hniezda v piesčitom podloží a kladú do nich až 25 vajec. Ked sa zhruba o 9 mesiacov vyliahnu mládatá, sú ponechané samy na seba. Varany komodské pohlavne dozrievajú po piatich rokoch a vo voľnej prírode sa dožívajú približne 40 rokov.
SMRTONOSNÉ SLINY : Ústa a zuby varanov komodských osídľuje vyše 50 druhov patogénnych baktérií. Pohryzené zvieratá, ktorým sa podarí utiecť, zvyčajne zahynú na otravu krvi. Je to výhodné aj pre tieto jaštery, lebo zachytia pach mŕtveho zvieraťa až na 10 kilometrov. Aj uhryznutie varanov je trochu jedovaté, spôsobuje opuchy a bolesť trvajúcu celé hodiny.
STRATA TERITÓRIA : Varan komodský, najväčší jašter na svete, žije len na niektorých indonézskych ostrovoch. Je zaradený do skupiny ohrozených druhov. Príčinou je hlavne strata jeho prirodzeného prostredia, čo spôsobili jednak prírodné katastrofy, napríklad sopečné erupcie, a jednak je to dôsledok ľudskej činnosti. Mnohé varany sa stávajú obeťami pytliakov, ktorí ilegálne obchodujú s kožou. Predpokladá sa, že v divočine žije iba 350 plodných samíc.

Bezpľúca žaba

16. ledna 2010 v 11:23 | Kaťuš :-* |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Väčšina žiab dýcha pomocou kože a má aj pľúca na príjem vzdušného kyslíka. Nedávno objavená bezpľúca žaba na Borneu - v tomto prípade studeného potoka - je dôkazom toho, že za určitých podmienok sa môže dostatočné množstvo kyslíka dostať do tela len cez kožu. Obojživelníkom sa vyvinuli práve pľúca pre viac ako 300 miliónmi rokov. U bezpľúcej žaby a niekoľkých druhov bezpľúcich mlokov však nastal zvrat v tomto vývoji.

Odhalenie rakoviny

16. ledna 2010 v 9:52 | Kaťuš :-* |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Psy sú známe dobrým čuchom. Ich citlivé nosy ľudia už dlho využívajú na rôzne úlohy, napr. na hľadanie stratených osôb či pátranie po zákonom zakázaných látkach. Nedávny výskum ukázal, že psy sú schopné zistiť podľa dychu človeka, či má, alebo nemá rakovinu prsníka alebo pľúc. Rakovinové bunky produkujú odlišne metabolické splodiny ako zdravé bunky a psy ich dokážu čuchom identifikovať. Vdaka psej pomoci rakovina môže byť odhalená oveľa skôr, čo vedie k jej úspešnej liečbe.
Zdroj:www.topky.sk

Tajpan drobnošupinatý

15. ledna 2010 v 22:38 | Kaťuš :-) |  Plazy
Obýva suché kroviny a trávnaté oblasti strednej Austrálie. Korisťou tohto hada bývajú malé cicavce ako myši a hady, ktorým sa vkradne do ich nôr. Korisť rýchlo uštipne viackrát za sebou a jeho jed je taký silný, že korisť takmer okamžite ochabne a ochrnie. Tajpan drobnošupinatý je najjedovatejší suchozemský had. Jeho jed je stokrát silnejší ako jed štrkáča texaského a päťdesiatkrát silnejší ako jed kobry okuliarnatej. Jeho uštipnutie môže byť smrteľné aj pre človeka, ak sa rýchlo nepodá protijed.

Tigre sú najohrozenejšie !

15. ledna 2010 v 22:21 | Kaťuš :-) |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Tiger je podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) najohrozenejším druhom zvieraťa. Ohrozuje ho pytliačenie, ničenie jeho prirodzeného prostredia a k tomu všetkému ešte aj klimatické zmeny. V uplynulom storočí klesla populácia tigra až o 95 % a v súčasnosti sa ich počet odhaduje len na 3 200 zvierat. WWF tvrdí, že zvýši tlak na ochranu tigrov tak, že ich zaradila na prvé miesto zoznamu tých najohrozenejších druhov zvierat. WWf dúfa, že sa podarí zlepšiť spoluprácu s politikmi a političkami s cieľom vykoreniť pytliačenie a ilegálny obchod s tigrími kožami a časťami tiel. Ja len dúfam, že títo ľudia už konečne použijú rozum a zakážu tak to hnusné pytliačenie a obchod takých nádhernych a vzácnych zvierat ako sú naše tigre. Zároveň chce spolupracovať s vládami v oblasti zodpovednejšieho lesného manažmentu a kompenzácií farmárom a farmarkám, ktorým tigre zabili dobytok. Ani sa nečudujem, že im tigre zabili dobytok, ved určite nemali čo loviť, ked im ľudia uberajú čoraz viac z ich prirodzeného prostredia. Ľudia predsa nemajú žiaden dôvod k tomu aby sa rozčuľovali, ved my sme tí ktorí sú na vine, to sme všetko spôsobili my ľudia svojimi zaslepenými a sebeckými očami, ktorí myslia len na svoje dobro a nezaléží im na tom, ako to zasiahne iné tvory. Z deviatich hlavných poddruhov už vyhynuli tri - balijský, kaspický a javský. Za uplynulých 25 rokov sa nepotvrdilo prežitie dalšieho poddruhu - tigra juhočínskeho. Populácia ostávajúcich poddruhov, tigra bengálskeho, amurského, indočínskeho, sumatranského a malazijského, sa zredukovala. Teraz je len na nás, či dáme týmto tvorom možnosť žiť. Tieto prekrásne maškovité šelmy si to určite zaslúžia.

Psohlavec zelený

15. ledna 2010 v 14:22 | Kaťuš :-)
Vedecké meno: Corallus caninus
Čeľad: veľhadovité
Rozšírenie: Guayana, Brazília, východné Peru, severná Bolívia, časť Venezuely a Kolumbie
Veľkosť: okolo 2 m (môže však dorásť aj do 3 m)
Patrí k najkrajším druhom čeľade Boidae. Hlava je klinovitá, zreteľne oddelená od svalnatého tela. Telo je zboku stlačené, čím je vytvorená ostrá chrbtová hrana. V oboch čeľustiach sú dobre vyvinuté termoreceptory. Predné zuby sú dlhé, silné, zahnuté dozadu. Chvost je úchytný. Základné sfarbenie vrchnej časti tela a bokov je listovozelené. Stredom chrbta prechádza biely pás, ktorý obyčajne v pravidelných vzdialenostiach pretínajú biele alebo žltkasté priečne pásiky. Štítky pier a spodná strana tela sú sýtožlté. Mládatá majú chrbát hrdzavohnedý so žiarivo bielou kresbou, ale neskôr sa toto základné sfarbenie mení cez hnedozelenú farbu na sfarbenie dospelých jedincov. Obýva zväčša koruny stromov v tropických daždových pralesoch, kde je svojím sfarbením dokonale maskovaný. Zriedkavo schádza na zem. Dobre pláva. Aktívný je za súmraku a v noci.
Samice rodia 6 mládat dlhých asi 45 cm.
Živí sa vtákmi.
Z chovateľského hľadiska patrí k náročnejším teráriovým zvieratám. Chováme ho v priestrannom vysokom teráriu s veľkou vodnou nádržou. Zvyšnú plochu dna zaberá rašelinový substrát alebo lesná pôda. Do terária stabilne naaranžujeme spleť rozvetvených silných konárov a rastliny (napr. filodendron). Cez deň má teplota dosahovať 26 - 30 stupňov, v noci 22 - 24 stupňov. Vlhkosť vzduchu sa má pohybovať od 70 do 80 %. Terárium denne rosíme. Dôležitá je cirkulácia vzduchu, ale treba zabrániť prievanu, na ktorý je citlivý. Nezimuje.
Odchov v zajatí je veľmi zriedkavý.
Mládatá kŕmime malými myšami, dospelé jedince kurčatami, holubmi a myšami. Mnohé jedince potravu spočiatku nechcú brať, preto ich treba kŕmiť umelo.
Je v podstate pokojný, ale pri rušení alebo chytaní je útočný - hryzie a môže spôsobiť hlboké bolestivé rany.
Do rodu Corallus sa zaradujú tri druhy:
Psohlavec obrúčkový - Corallus annulatus
Psohlavec zelený - Corallus caninus
Psohlavec hnedý - Corallus enydris

Tropické terárium

15. ledna 2010 v 13:43 | Kaťuš :-)
Opakom púštneho terária je terárium tropické. Teplota v ňom musí byť pomerne stála, cez noc môže poklesnúť len o niekoľko málo stupňov. Pre toto terárium sú ideálne topné dosky alebo kable, ktoré však musia byť neustále napojené na termostat, aby teplota nevystúpila príliš vysoko. V tropickom teráriu musí byť vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, čo dosiahnete napr. pravidelným rozprašovaním vlažnej vody. Dobre poslúži i väčšia nádobka s vodou postavená v teráriu, ale musíte dávať pozor, aby v nej zvierata neutonula.

Ked vyzdobíte tropické terárium prirodzeným materiálom, napr. kusy dreva, rastlinami typu bromélie, tilandsie alebo pokojovými rastlinami, ktoré sú náročné na svetlo, môže byť také terárium skutočnou pastvou pre oči. Pokojové rastliny umiestnite radšej do kvetináčov. Veľmi vhodné sú tiež rastliny pestované v hydroponickom roztoku. Rastliny často poprašujte mäkkou vodou, tvrdá voda zanecháva po odparení vápenaté stopy, ktoré však ľahko odstránite špongiou či hadrou namočenou v mlieku alebo v octe. V tropických teráriach pre veľké jaštery, korytnačky alebo hady živé rastliny nevydržia, alebo ich tieto živočíchy svojou váhou zničia, korytnačky najviac pri najmenšom časť rastlín zožerú.

Dno terária pokryte rašelinou, ktorú môžete prípadne zmiešať s pieskom. Veľa teraristov uprednostňujú lignocel, čo je kokosová drť, vhodná ako substrát takmer do všetkých terárií. Rastlinný substrát sa pre terária nehodí, alebo obsahuje zbytky postrekov, ktoré by pri veľkej vlhkosti zapáchali. V chovateľských potrebách kúpite len špeciálne hobliny pre tropické terária.

Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius)

15. ledna 2010 v 13:14 | Kaťuš :-* |  Cicavce
Hroch obojživelný napriek svojmu masívnemu telu elegantne pláva aj kráča vo vode, a hoci má krátke nohy, s prekvapivou rýchlosťou behá po súši. Je to typický obojživelný cicavec, jeho koža má tenkú vrchnú vrstvu (pokožka), ktorá sa ľahko vysušuje a je veľmi citlivá na uštipnutie hmyzom, ako sú napríklad muchy. Napriek tomu, že koža obsahuje žľazy, ktoré produkujú ochranný hlien, ak nie je pravidelne namáčaná vo vode alebo v bahne, veľmi rýchlo praská. Naproti tomu vnútorná vrstva kože (zamša) je hrubá až 3,5 cm a pozostáva z hustej splete vlákien, takže je neobyčajne pevná.
Hroch obojživelný sa živí hlavne trávou, ktorú spása v noci, okrem toho konzumuje aj malé zvieratá a zdochliny. Dominantný samec sa pári so samicami na svojom území. Po gravidite trvajúcej 240 dní (čo je na takého veľkého cicavca prikrátko) sa narodí obvykle jedno mláda, na svet prichádza zváčša na súši. Matka urputne bráni svoje mláda, ktoré má okrem veľkých mačiek a hyen len málo prirodzených nepriateľov. Ak sa hrochy cítia ohrozené, útočia aj na človeka.

Nadnášenie : Hustota tela hrocha je o niečo väčšia ako vody, čo značí, že klesá len mierne a ľahko kráča po dne. V momente nádychu pri hladine pľúca prijmú veľa vzduchu, ktorý ho nadľahčí, takže sa s minimom úsilia pokojne vznáša vo vode.
Zmysly navrchu : Hroch má nozdry, oči aj uši umiestnené na vrchole hlavy, takže môže byť temer celý ponorený vo vode, a pritom ľahko dýcha a zrakom môže sledovať svoje okolie. Pri ponorení sú nozdry a uši vodotesne uzatvorené.
Dočasné stáda : V období sucha hrochy v noci putujú za pastvinami. Na deň sa všetky zvieratá nevracajú do svojho domovského okrsku: niektoré sa uchýlia do najbližšej bahnitej mláky, čím rozširujú svoje pastevné plochy. Vyusťuje to do obrovských zhromaždísk v určitých kalištiach, no absentujú v nich sociálne alebo teritoriálne prvky.

Suché terárium

15. ledna 2010 v 11:02 | Kaťuš
V obyčajnom suchom teráriu nemusí byť teplota behom dňa taka vysoká ako v púštnom teráriu. Pretože väčšina živočíchov potrebuje miesto, na ktorom sa môže vyhrievať, napr. pod žiarovkou. Pojem suché terárium neznamená, že sa v ňom nenachádza nijaké vlhké miesto. Veľa živočíchov, ktorí žijú v typicky suchom teráriu, sa čas od času radi uchýlia na miesto, ktoré je vlhké a chladnejšie. Na toto miesto kde sa zvierata najradšej ukrývajú, napr. pod silnou vetvou, umiestnite misku s vodou alebo vlhkým mechom, ktorý kupiť v každom obchode zo zahradnickými potrebami. Mech by sa mal nachádzať v blízkosti zdroja tepla, kde by mohol skoro vyschnúť.

Púštne terárium

15. ledna 2010 v 10:44 | Kaťuš

Púštne terárium by malo byť dlhšie než vyššie, dôležitá je relatívne veľká plocha dna. Teplota v teráriu by cez deň mala byť vysoká, niektoré živočíchy potrebujú až 35 stupňov Celzia. K vyhrievaniu sa používajú špeciálne topné kabely alebo dosky, ale ako zdroj tepla môžu poslúžiť tiež žiarovky. V noci môže teplota dosť poklesnúť. Aby vyzeralo terárium prirodzene, môžete ich vybaviť kameňmi a kusmi dreva. Avšak pozor: Púštne živočíchy väčšinou veľmi dobre hrabú, a ked nebude všetko správne pripravené, mohli by ho rozrýť ! Kameňe a drevo sú ideálne miesta k vyhrievaniu, priestory pod nimi však slúžia i ako úkryt.
Dno terárií môžete pokrýť púštnym pieskom, ktorý sa predáva v špecializovaných obchodoch. Obzvlášť pekne vyzerá červený púštny piesok Namíbie. Lacnejšou alternatívou je obyčajný piesok, ktorý kúpiť celkom bežne. Tento piesok však býva často vlhký, preto ho nechajte najprv dostatočne vyschnúť. Nie každému živočíchovi však presiaty piesok vyhovuje. Alternativou môžu byť v takom prípade napríklad piliny, ktoré sú tiež relatívne lacné.