Rybárik riečny je jediným rybárikom, ktorý žije vo veľkej časti Európy. Je to pomerne malý, rýchly a aktívny vták s charakteristickým pestrým sfarbením. Veľkosť a sfarbenie vtákov jednotlivých populácií v rámci rozsiahleho areálu sú pomerne rôzne, takže bolo rozlíšených okolo sedem poddruhov. V západnej časti areálu žije rybárik riečny v sladkovodných biotopoch, pričom uprednostňuje potoky a rieky nižších polôh. Vo východnej časti areálu sa vyskytuje aj na morskom pobreží, najmä v ústiach riek, mangrovových porastoch a vodných telesách, ktoré zostávajú počas odlivu. Vtáky populácií žijúcich na severe a vo vyšších polohách sa po zamrznutí hladiny sťahujú na nezamŕzajúce vody, zatiaľ čo tie, ktoré žijú v teplejších oblastiach, sú stále.
Rybárik riečny síce občas uloví aj kôrovca, obojživelníka alebo hmyz, no inak sa výlučne živí malými rybami. Loví ich strmhlavým letom. Hniezdne teritórium páru predstavuje približne kilometer brehovej čiary vodného toku. Partnerský zväzok trvá celé hniezdne obdobie. Vajcia inkubujú a o mláďatá sa starajú obaja partneri. Po štyroch týždňoch sú mladé rybáriky dostatočne vyspelé na to, aby opustili hniezdnu komôrku.
Tento druh vtáka sa živí výlučne vodnými živočíchmi. Každý jedinec má pri rieke niekoľko posedov. Z týchto rozhľadní, umiestnených do 2 m nad hladinou, sleduje pohyb vo vode pod sebou. Ked spozoruje korisť, bud sa hned ponorí, alebo sa na chvíľku zdrží a určuje presnú polohu svojej obete. Problém refrakcie (lom svetelných lúčov pri prechode z vody do vzduchu) minimalizuje jeho ostrý zrak a vertikálne ponorenie. Ked rybárik prenikne do vody, trochu pootvorí zobák, oči mu pred poškodením chránia žmurky. Ked sa dotkne koristi, otvorí zobák a schmatne ju. Po návrate na hladinu hmyz, kôrovce a malé rybky prehltne hned, väčšie ryby najprv obúcha o posed a potom ich prehltne hlavou napred. Dôležité je, že väčšie ryby najprv usmrtí, aby mu pri hltaní pohybom plutiev či šupín nepoškodili vnútornosti.
