close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Březen 2010

Kostry a svaly

17. března 2010 v 17:53 | Kaťuš :-)
Väčšina príslušníkov živočíšnej ríše má nejaký druh opornej sústavy, ktorá je ovládaná pohybovým aparátom tvoreným svalmi. Detailná štruktúra a princíp fungovania svalov sú prakticky u všetkých hlavných skupín živočíchov rovnaké, no vzhľad a konštrukcia kostry vykazujú širokú variabilitu.
Pohyb a stavba
Svalové tkanivá sú primárnym prostriedkom pohybu takmer všetkých živočíchov (s výnimkou hubiek), umožňujú im realizovať ich typické aktivity. Svalstvo je často najpočetnejším tkanivom v tele a má jedinú základnú funkciu: skracovanie, čiže kontrakciu. Pritom dochádza zároveň k pohybu kostry a iných častí tela. Svaly nie sú len "motorom" navonok viditeľného pohybu organizmu, ale aj pohybov vnútorných orgánov, akým je napríklad tlkot srdca. U bezstavovcov s vonkajšou kostrou je väčšina svalov umiestnená vnútri a prichytená k vnútorným stenám kostry. U stavovcov je situácia opačná, svaly sú prichytené na vonkajších stenách jednotlivých kostí. Mäkkotelové organizmy, ako napríklad červy, majú "vodnú kostru" ktorú tvoria svalové tkanivá naplnené tekutinou.
Usporiadanie svalov
Typický cicavec má viac ako 600 svalov, zatiaľ čo u niektorých druhov hmyzu je tento počet trojnásobný. Typický sval je zložený zo svalových vláken - myofibríl, čo sú mnohojadrové svalové bunky. U väčších zvierat niektoré svalové vlákna presahujú dĺžku jedného metra, pričom každé je tenšie než ľudský vlas. Ked sa zväzky prekrývajúcich sa proteínových myofilamentov v jednotlivých svalových vláknach posúvajú popri sebe, dochádza k natiahnutiu svalu. Kedže svaly sa dokážu len naťahovať a uvoľnovať, pracujú v protichodnom režime. V najjednoduchšom usporiadaní jeden sval ťahá kostrový element alebo časť tela jedným smerom, zatiaľ čo k nemu antagonistický (protichodný) sval sa na opačnej strane uvoľnuje. Táto interakcia má širší rozsah, kedže do výsledného pohybu je obykle zapojených viacero svalov, ktoré sú pripojené ku kostre na rôznych miestach a pod rôznymi uhlami, umožňujúc tak rôzne smery ťahu.
Kĺby
Väčšina živočíchov má kostru alebo inú opornú sústavu zloženú z množstva častí, ktoré sú navzájom pospájané kĺbmi a sú schopné vzájomného pohybu. U článkonožcov predstavujú kĺby relatívne jednoduché stenčeniny vonkajšej kostry. Kutikula formuje pružnú kĺbovú membránu, pričom tvrdšie, neohybné vrstvy chitínu alebo mineralizácie sú zriedkavé. U váčšiny stavovcov sú kĺby pokryté chrupkou, ktorá znižuje trenie a chráni tak pred opotrebovaním. Kĺb je umiestnený v kĺbovom puzdre, ktoré obsahuje kĺbový maz (synoviálnu tekutinu) redukujúci trenie. Silné, pružné väzy sú prichytené ku kostiam a umožňujú ohýbanie kĺbov.

Korytnačka zelenkastá

17. března 2010 v 17:03 | Kaťuš :-)
Vedecké meno: Testudo hermani Gmelin
Čeľad: korytnačkovité - Testudinidae
2 poddruhy: Testudo hermanni hermanni, Testudo h. robertmertensi
Rozšírenie: Testudo hermanni hermanni - južné Taliansko, Sicília, juhovýchodné Rumunsko, Bulharsko, albánsko, Grécko, ostrovy v Egejskom mori, európska časť Turecka
Testudo h. robertmertensi - západná časť severného a stredného Talianska, južné Francúzsko, severovýchodné Španielsko, Korzika, Sardínia, Baleáry
Veľkosť karapaxu: nominantný poddruh asi 20 cm, T. h. robertmertensi o niečo menej
Sfarbenie panciera je variabilné - špinavožlté, hnedožlté, olivové, s čiernymi škvrnami na koždom štítku. Mäkké časti tela sú hnedožlté so silným zeleným nádychom. Veľmi staré jedince majú karapax bledý, jednofarebný. Hlava je v pomere ku krku mohutnejšia, pokrytá drobnými rohovinovými štítkami. Nadchvostový štítok je párový, veľmi zriedkavo nerozdelený. Na predných končatinách je 5 a na zadných sú 4 silné tupé pazúry. Chvost je ukončený rohovinovým tŕňom. Samce majú na rozdiel od samíc preliačený plastrón a dlahší mohutnejší chvost. Obýva stepné, korvinaté a skalnaté oblasti, háje a ovocné sady. Na jar po prebudení sa zo zimného spánku, obyčajne koncom marca, vyhľadáva mláky a vystavuje sa jarnému daždu a až po osviežení vodou hľdá potravu. V tom čase neobľubuje poludňajšie slnko, ale vyhladáva tienisté miesta. Počas letných horúčav sa dokonca na niekoľko hodín zahrabáva do zeme, odkiaľ vylieza až po západe slnka. S príchodom chladných daživých jesenných dní sa ukladá na prezimovanie.
Párenie nastáva začiatkom apríla. V máji - júni samica znáša na slnečných miestach 2 - vajec, ktoré zahrabáva do zeme. Vajcia sú takmer okrúhle, s tvrdou škrupinou, veľké ako vlašský orech.
Inkubačné obdobie je 73 - 104 dní, ale v chladnejších a daždivých letách sa predlžuje. Vyliahnuté mládatá sú hnedosivožlté s čiernymi škvrnami a majú hmotnosť približne 10 g. Pohlavne dospievajú vo veku 8 - 12 rokov.
V prírode sa živí šťavnatými rastlinami a opadaným ovocím, ale žerie aj mäkký hmyz, slimáky, dáždovky, rozličné rastlinné a živočíšne zvyšky a výkaly zvierat a ľudí.
U nás je najčastejšie chovanou európskou suchozemskou korytnačkov. Pre jej chov by sme sa však mali rozhodnúť len vtedy, ak máme možnosť umiestniť ju v lete do letného výbehu, voľne do záhrady alebo do terária na loggiu. V teráriu by nemalo chýbať tienisté miesto a nádoba s vodou. Počas horúcich letných dní ju pravidelne kúpeme vo vode teplej 28 - 30 stupňov Celzia a pancie jej ošetrujeme indulonou alebo jedlým olejom.
Pri chove voľne v záhrade alebo v letných výbehoch sa pri dobrej opatere takmer pravidelne rozmnožuje. Znesené vajcia treba premiestniť do inkubátora, kde sa pri teplote 29 stupňov v priemere o 58 dní liahnu mládatá.
Vyžaduje zimovanie. Po prebudemí sa zo zimného spánku ju treba nevyhnutne kŕmiť zeleným krmivom. Kedže je aktívna cez deň, kŕmime ju ráno. V zajatí skrotne a berie si potravu aj z ruky. Kŕmime ju šalátom, púpavpu (i kvetom), kapustou, kelom, rajčiakmi, mrkovou, redkovkou, uhorkami, jablkami, hruškami a dalšími druhmi zeleniny a ovocia. Okrem toho jej dávame varené pučené zemiaky, varenú ryžu, rožky alebo sucháre namočené v mlieku, tvaroh, varené vajcia so škrupinou, surové alebo varené hovädzie mäso. Dôležitý je vápnik, najmä pre mládatá.
Do rodu Testudo patria 3 druhy:
korytnačka žltohnedá - Testudo graeca
korytnačka zelenkastá - Testudo hermanni
korytnačka žltočierna - Testudo marginata

Karanténne terárium

17. března 2010 v 16:29 | Kaťuš :-)
Každý chovateľ musí mať stále pripravené karanténne terárium. Takéto terária bývajú vybavené len tým najnutnejším: nenachádza sa tam zdroj pitnej vody, nádobka na vodu, úkryt pre živočíchy a pokrytie dna. Toto terárium je určené pre nové živočíchy, ktoré treba po určitý čas pozorovať a kontrolovať, či netrpia nejakou chorobou. I v tomto teráriu musí byť podľa nárokov jednotlivých (druhov) zvierat udržovať optimálnu teplotu a vlhkosť vzduchu.
V karanténnom teráriu sa tiež liečia choré zvieratá, ktoré sem musíte z ich vlastného terária vždy čo najrýchlejšie premiestniť. Predídete tým nakazením ostatných zvierat a zároveň máte možnosť pacienta čo najefektívnejšie liečiť. Veľa teraristov používa ako karanténne terárium prenosky na zvieratá. Ide o malé plastové terária, ich veko slúži ako uzáver. Tieto miniterária sa dajú kúpiť v každom špecializovanom obchode.
zdroj: http://www.animalpicturesarchive.com/WebImg/090/1211258791-t.jpg

Stromárka zlatistá (Dendrobates auratus)

17. března 2010 v 16:11 | Kaťuš :-) |  Ryby a obojživelníky
Stromárka zlatistá
Táto krikľavo sfarbená žaba amerických trópov patrí do čeľade približne 120 druhov, ktoré predstavujú najjedovatejšie obojživelníky na svete. Rovanako ako jej príbuzní sa zdržiava na zemi a jed jej slúži na obranu. Výrazné sfarbenie varuje predátory, že je jedovatá, preto môže bezstarostne poskakovať po pralese. Párenie stromárok zlatistých prebieha veľmo nezvyčajným spôsobom: aktívne sú samice, ktoré nabadajú samce na párenie tak, že ich udierajú do chrbta zadnými končatinami. Samice stromárky zlatistej kladú zhluky 5 - 13 vajíčok do napadaného lístia, vajíčka (niekedy ide aj o niekoľko zhlukov naraz) však stráži samec. Ked sa vyliahnu žubrienky, nakladie si ich na chrbát a odnesie ich do mláčky v dutine niektorého stromu.

Mantela zlatá (Mantella aurantiaca)

17. března 2010 v 16:01 | Kaťuš :-) |  Ryby a obojživelníky
Mantela zlatá
Táto madagaskarská žabka, ktorá sa veľmi podobá jedovatým stromárkam, ktoré žijú v amerických trópoch, má ostré sfarbenie z toho istého dôvodu - aby varovala prípadne predátory, že je jedovatá. Aktívna je vo dne, ked vyhľadáva malé živočíchy na zemi pralesa. V čase rozmnožovania sa jedince pária na súši a samice kladú vajíčka do vlhkého napadaného lístia. Vyliahnuté žubrienky spláchne dážd´do kaluží. Tento druh, rovnako ako iné mantely, je ohrozený vytínaním pralesov.
Zdroj:http://www.madagasikara-voakajy.org/UserFiles/Image/mantella.jpg

Užovka červená (Elaphe guttata)

6. března 2010 v 14:41 | Kaťuš :-) |  Plazy
Užovka červená je jedna z nájnápadnejších severoamerických užoviek. Patrí do tej istej skupiny ako užovka tmavá a štíhlovka transpekoská. V zhode s väčšinou svojich príbuzných je farebne mimoriadne variabilná.
Rozlišujú sa štyri poddruhy. Nižšie zobrazený poddruh Elaphe guttata guttata je najpestrejší, jeho výskyt sa obmedzuje na juhovýchod USA, stredozápadný poddruh Elaphe guttata emoryi, nazývaný aj užovka Emoryho, je sivá a má tmavšie - sivohnedé - škvrny. S užovkami červenými sa možno stretnúť na zemi, na stromoch a budovách, pod spadnutými kmeňmi, kameňmi a sutinou. Rovnako ako u ostatných užoviek, aj u nich boky prechádzajú do brucha pod ostrým uhlom, takže tvoria akési hrebene, tieto hrany pomáhajú pri uchytení sa na kôre stromov alebo na múre. Dospelé jedince sa živia najmä malými hlodavcami (čo by mali farmári vítať). Sú to nočné živočíchy, no počas chladnejších období sú aktívne aj cez deň. Pri ohrození začnú rýchlo vibrovať chvostom a v príprave na útok dvíhajú hlavu do výšky. Pri dotyku vylučujú zapáchavý sekrét. Samice kladú znášky s najviac 25 vjaciami do rozkladajúcej vegetácie.


Pštros dvojprstý (Struthio camelus)

6. března 2010 v 14:24 | Kaťuš :-) |  Vtáky
Pôvodne sa vyskytoval v Afrike a v západnej Ázii, ale v súčasnosti sa jeho areál rozšírenia zmenšil na oblasť východnej a južnej Afriky. Okrem toho ho chovajú na farmách aj v iných častiach sveta. Vo voľnej prírode je pštros čiastočne nomádsky vták: za potravou - predovšetkým rastlinnou - sa potuluje po veľkom území. Pštrosy vytvárajú kŕdle zložené z oboch pohlaví, iba zriedkavo sa vyskytuje jednotlivo. Počas hniezdenia sa samce ozývajú hlasným dunivým volaním a tokajú rôznymi figurálnymi pohybmi. Do jedného hniezda znáša vajcia často viac samíc, takže ich tam môže byť až 30. Na inkubácii sa podieľa samec, po vyliahnutí mládat (približne po 40 dňoch) sa o ne zvyčajne stará sám.


Vydra riečna (Lutra lutra)

6. března 2010 v 14:10 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Vydru riečnu postihlo viacero pohrôm: lov pre jej kožušinu, opatrenia rybárov, znečistenie vôd a úbytok riečnych habitatov v dôsledku vyrubovania a iných úprav brehov, meliorácií, rozvoja rekreácie a vodných športov.

Tento druh vydry je vynikajúco adaptovaný na život vo vode: má vodovzdornú srsť, oblanené labky a tvrdé fúzy (zachytáva nimi vlnenie, ktoré vyvoláva korisť pohybujúca sa vo vode). Loví predovšetkým ryby, ale aj žaby a iné vodné alebo objživelné živočíchy. Sfarbenie je prevažne hnedé, na hrdle svetlejšie. Svalnatý chvost je zvrchu sploštený. Vo vnútrozemí loví vydra riečna hlavne za súmraku a v noci, na morských pobrežiach je aktívnejšia za denného svetla. Jej teritórium môže mať dĺžku 4 - 20 km, značkuje si ho pachom a trusom, v brehu si robí noru. Vydra riečna je väčšinou samotárska, v páre žije 2 - 3 mesiace na jar. Po 60 - 70 dňoch gravidity sa narodia 2 - 3 mládatá, do svojich troch mesiacov sa kŕmia mliekom a s matkou zostávajú viac ako jeden rok.