close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Duben 2010

Hadožrút nohatý (Sagittarius serpentarius)

21. dubna 2010 v 18:31
Dlhými chodúľovými nohami, dlhým klinovitým chvostom a predĺženými perami vzadu na hlave sa hadožrút nepodobá na žiadneho dravca. Letky sú čierne, zvyšok tela je sivý. Dlhé a silné nohy mu umožňujú efektívnu chôdzu a beh, čo využíva na prenasledovanie rýchlej koristi. Na potulkách za potravou prejde hadožrút nohatý denne po africkej savane až 24 kilometrov. Živí sa koníkmi a iným veľkým hmyzom, drobnými cicavcami, obojživelníkmi, hadmi, jaštermi a korytnačkami. Korisť často plaší z trsov trávy podupávaním. Ked potenciálna obeť vybehne, dravec sa pustí za ňou a po dobehnutí ju doráža údermi nôh. Pri útoku na hada používa krídla ako štít i na odpútavanie pozornosti od nôh ktorými útočí.
Hadožrút nohatý

Aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis)

21. dubna 2010 v 18:13 | Kaťuš :-) |  Plazy
Aligátor severoamerický
Aligátor severoamerický, ktorého ľudia kedysi často lovili pre kožu, začal byť v päťdesiatych rokoch 20. storočia ohrozeným druhom, no vdaka zákonnej ochrane sa jeho stav obnovil. Ide o mohutného a silného tmavého plaza so širokou hlavou a zaoblenou papuľou, ktorého chrbát pokrývajú rohovinové platničky. Veľký štvrtý zub v sánke zapadá do priehlbiny v hornej čeľusti. Aligátor sa kŕmi v sladkých vodách alebo v ich blízkosti, kde chytá všetky druhy zvierat, schmatne aj vtáky z nízkych konárov. Samce v čase rozmnožovania lákajú samice hlasnými zvukmi, párenie prebieha pod vodou. Každá samica kladie 25 - 60 vajec do obrovského hniezda utvoreného z vegetácie a blata, ktoré po započutí vyliahnutých mládat rozhrabáva. S mládatami ostáva až tri roky.
Aligátor severoamerický

Perlovec striebristopásavý (Argynnis paphia)

21. dubna 2010 v 17:51 | Kaťuš :-) |  Bezstavovce
Perlovce sú motýle s krídlami pokrytými čiernymi mnohotvarými škvrnami. Perlovec striebristopásavý je lesný druh. Jeho húsenice sa liahnu v škárach kôry stromov, neskôr sa sťahujú na zem a živia sa fialkami. Samce majú na predných krídlach navoňané šupinky. Ked sa samce a samice počas dvorenia o seba obtierajú, šupinky sa uvoľnujú a povzbudzujú samice do párenia.
Perlovec striebristopásavý

Chelmon (Chelmon rostratus)

20. dubna 2010 v 19:16 | Kaťuš :-) |  Ryby a obojživelníky
Chelmony majú silno z bokov stlačené telo a pinzetovitý rypák, vdaka čomu sú ideálne vybavené na vyberanie drobných živočíchov z puklín a dutiniek v koralových útesoch. Tento druh má na bokoch tri oranžovožlté pásy a jeden čierny pás na krátkom chvostovom steble. Toto výrazné sfarbenie a kresba spolu s čiernou škvrnou na chrbtovej plutve má zrejme miasť predátory. V noci nadobúda škvrnité sfarbenie, vdaka ktorému splýva s pozadím koralových útesov.
Chelmon

Slepúch lámavý (Anguis fragilis)

20. dubna 2010 v 19:00 | Kaťuš :-) |  Plazy
Tento beznohý plaz s veľmi veľkým areálom rozšírenia svojím dlhým, hladkým šupinatým telom viac pripomína hada ako jaštera. Pri pohľade zblízka ho však ľahko odlíšime od hada podľa toho, že má pohyblivé mihalnice a v ohrození pustí koniec chvosta, a tak ujde predátorovi. Chvost slepúcha sa regeneruje iba veľmi pomaly, takže mnoho dospelé jedince vyzerajú oveľa kratšie, ako je priemer. Mladé slepúchy bývajú často pestro sfarbené, vyznačujú sa kovovým leskom a stredovým pásikom. Samiciam niekedy zostane tento pásik aj v dospelosti, samce sú rovnomerne medovohnedé alebo sivé, niektoré majú aj modré škvrny.
Slepúch lámavý je plachý živočích, žije v prostredí s bohatou vegetáciou, skrýva sa pod drevenými klátmi, plochými kameňmi alebo kopami rastlinných zvyškov. Príležitostne sa vyhrieva na slnku, aktívny je hlavne za súmraku, ked sa vydáva hľadať slimáky a iné bezstavovce. V čase rozmnožovania samce urputne bránia svoje teritórium, o 11 - 13 týždňov po párení samica rodí   6 - 12 živých mládat. Mládatá sú dlhé 70 - 90 milimetrov. Slepúchy sa dožívajú vysokého veku, ale pri severnom okraji svojho rozšírenia takmer polovicu života strávia v zimnom spánku.
Slepúch lámavý

Veľký koralový útes

20. dubna 2010 v 18:21 | Kaťuš :-) |  Prirodzené životné prostredia
Veľký koralový útes
 Veľký koralový útes, ktorého rozloha je väčšia ako rozloha Talianska, je najväčším koralovým útesom na svete. Aj ked je od roku 1981 na zozname svetového dedičstva, stúpajúca teplota v moriach a ich znečistenie stále ohrozujú útes aj jeho faunu. Utes je extrémne citlivý na akúkoľvek zmenu klímy, ktorá môže narušiť jeho rovnováhu. No ekoturistika a vzdelávacie programy postupne pomáhajú zlepšovať kritickú situáciu v oblasti.
Koral je tvorený malinkými tvormi, polypmi, ktoré sa spájajú a tvoria kolónie. Polyp je malý rôsolovitý živočích s chápadlami.
Polypy žijú v tvrdej schránke z aragonitu, ktorý je tvorený uhličitanom vápenatým. Ten vytvára tvrdé štruktúry známe ako koraly.
Tisíce polypov sa spájajú do rôznych tvarov, ako sú masívne útesy tvoriace koral, parohy a vejáre. Tak zlepšujú prúdenie vody na hladine.
Fantastické sfarbenie koralov tvoria riasy žijúce v polypoch. Ked koraly zahynú, obelejú, takže ich poznáme ako vybielené koraly.
Zaujímavosti: polypy koralov sú závislé od rias, ktoré fotosyntézou vytvárajú potravu. Ked sa teplota vody zvýši, riasy uhynú a snimi aj koraly.
Veľký koralový útes

Blchovité

14. dubna 2010 v 17:47 | Kaťuš :-* |  Bezstavovce
 Blchy parazitujú na ľudoch a mnohých iných cicavcoch, napríklad na psoch, mačkách a iných mäsožravcoch, dalej na ježoch, králikoch, zajacoch a hlodavcov. Niektoré majú viacerých hostiteľov - až 30 rozličných druhov živočíchov. Blchy dosahujú dĺžku 1 - 8 milimetrov. Časté sú hrebienky dozadu smerujúcich štetín na krku - tieto znaky sú dôležité pri determinácií druhov. Dospelé samice kladú vajíčka počas svojho kŕmenia, kladú ich do hniezd, nôr alebo ležovísk hostiteľov, kde sa potom liahnu bledé, červovité larvy s drobnými hryzavými čeľusťami. Larvy sa obyčajne po 2 - 3 týždňoch zakuklia do malého vláknitého kokónu. Ked dospejú, zostávajú v kokóne aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, Kým nezacítia vibrácie od blížiaceho sa živočícha. Vtedy vyjdú z kokónu a skočia na hostiteľa, pritiahnuté teplotou jeho tela. Ak sa im nepodarí nájsť hostiteľa alebo sa ich hostiteľ zbaví, sú schopné vydržať dlhý čas bez potravy. Veľa druhov, hlavne psích, mačacích a ľudských bĺch, je nebezpečných pre zdravie. Ich pichnutie vyvoláva svrbenie a alergické reakcie, okrem toho rozširujú určité ochorenia a parazitické červy. Baktériu, ktorá v období stredoveku spôsobovala mor, prenáša niekoľko druhov potkaních bĺch.
Blcha psia
Blcha ľudská

Korunáč modrý (Goura victoria)

14. dubna 2010 v 17:23 | Kaťuš :-) |  Vtáky
 Korunáč modrý je jedným z najväčších holubov sveta. Na hlave má charakteristický vejárovitý chochol. V sfarbení dominuje sivomodrá, prsia sú purpurovočervené a na krídlach sa nachádzajú svetlosivé, tmavopurpurovo ohraničené plochy. Korunáče žijú na zemi, kde zbierajú opadané ovocie, odpočívajú v korunách stromov.
Korunáč modrý je ohrozený v dôsledku likvidácie pôvodnych biotopov a prenasledovania kvôli mäsu, ako i ozdobnému periu. Na poklese jeho stavov má podiel aj záujem zberateľov.
Korunáč modrý

História živočíchov

14. dubna 2010 v 17:14 | Kaťuš :-)
Evolúcia a šírenie živočíchov na Zemi sú úžasná záležitosť. Pred miliardami rokov sa život rozvíjal v ochrannom a priaznivom prostredí morskej vody a tvorili ho najprv mikroskopické organizmy. Fosilizované zvyšky ukazujú, že najskoršie mnohobunkové živočíchy sa vyvinuli pred asi 630 miliónmi rokov (ediakarská fauna). Svedectvá ktoré poskytujú skameneliny, však nie sú úplné. Prekvapujúco málo vieme o pôvode niektorých skupín, napríklad žralokov a rají, ale s každým novým objavom fosílie sa posúvame o krok dalej k zodpovedaniu otázok, ktoré boli dlhé roky pre paleontológov hádankou.

Rozrôzňovanie a šírenie
Na začiatku kambria prešli morské bezstavovce obdobím expanzie a diverzifikácie. V tomto období sa vyvinulo mnoho známych dodnes žijúcich skupín bezstavovcov spoločne s dnes už vyhynutými skupinami. V kambriu sa začali vyvíjať aj prvé stavovce. Tie sa rozdelili do niekoľkých skupín príbyzných rybám, z ktorých niektoré vyhynuli. Po preniknutí článkonožcov na súš došlo k ich rozširovaniu v tomto prostredí a ich rýchlej diverzifikácií. V neskorších obdobiach devónu štvornohé stavovce opustili vodné prostredie a začalo sa ich dalšie vývojové obdobie. Posledným prostredím, ktoré obsadili živočíchy, bol vzduch. Ako prvý obsadil toto prostredie hmyz v období karbónu. Mnoho živočíšnych skupín má takých členov, ktorí sa vyvinuli a prospôsobili životu v každom prostredí. Napríklad plazy sa najprv vyvinuli na súši, následne sa vyvinuli členovia tejto skupiny žijúci vo vode a nakoniec obsadili aj ovzdušie.

Obdobia vymierania
História evolúcie živočíchov nebola iba o jednoduchej expanzii a diverzifikácii. Ako sa živočíšne skupiny vyvíjali, meniace sa prostredia a udalosti vplývali na ich evolúciu, niekedy dokonca katastrofálne. V minulosti bolo niekoľko hlavných období vymierania, ktoré zmenili chod evolúcie. Najviac zničujúce bolo vymieranie na rozhraní obdobia permu a triasu, pri ktorom vymizlo až 96 % všetkých morských druhov.
Trilobit olenellus

Rys ostrovid (Felix lynx)

14. dubna 2010 v 16:50 | Kaťuš :-) |  Cicavce
Pôvodne žila táto mačkovitá šelma najmä v zmiešaných lesoch, človek ju vytesnil do otvorenejších lesov a skalnatých horských roklín. Napriek tomu má stále jeden z najrozsiahlejších areálov výskytu zo všetkých mačkovitých šeliem. Jeho hlavnou korisťou sú jeleňovité, kozy, ovce a podobné kopytníky, veľkostne až štyrikrát väčšie, než je on. V čase núdze loví aj králiky a pískavky.

Je to silná šelma, ktorá napáda všetko živé. Niekedy roztrhá i viac zveri, než spotrebuje. Rys nie je dobrý bežec, ale unikajúcu korisť vie dobehnúť 5 až 6 metrovými dlhými skokmi. Rys žije samotársky. Iba v čase párenia možno vidieť viacej rysov, ktoré sa uchádzajú o rysicu. Po 10 - 11 týždňoch rodí rysica v skalách, pod pňom alebo vo vhodnom brlohu 2 - 4 rysíčatá, ktoré sú 14 dní slepé, pokryté bielou srsťou.
Rys ostrovid