close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Květen 2010

Pytliactvo

19. května 2010 v 16:50 | KaťušiQ |  Vplyv človeka
V mnohých afrických krajinách je lov žiráf nelegálny, ale napriek tomu sú tieto zvieratá lovené pre kožu, mäso a chvost. Dlhé, hrivou zakončené chvosty sa používajú ako mucholapky, náramky pre šťastie alebo ako priadza na šitie, koža sa používa na výrobu tašiek a ochranných štítov. Lov žiráf zatiaľ nemal katastrofálny dosah na ich populáciu, existujú však dôvody na obavy. Mnoho ďalších zvierat je lovených pre mäso alebo z iných dôvodov, napríklad slony sa lovia pre kly a leopardy pre kožušinu. Je to smutné ako ľudia dokážu byť neľudský a necitlivý, keby som tak mohla nejakým spôsobom pomôcť.
Tiger
Tiger



















Kengura červená (Macropus rufus)

19. května 2010 v 16:06 | KaťušiQ |  Cicavce
Kengura červená, najväčší žijúci vačkovec, sa vyskytuje takmer po celej Austrálii, najpočetnejšia je na lesnatých savanách.Veľkosť populácie sa z roka na rok veľmi mení: v rokoch s vysokými zrážkami dosahuje počet 12 miliónov, v suchých rokoch 5 miliónov. Samice sú plodné len po výdatných dažďoch, ktoré sú známkou toho, že bude hojne čerstvej vegetácie. V predĺžených obdobiach sucha sa samcom prestanú vytvárať spermie. 
Kengury červené majú veľmi dobrý čuch, ktorým vyhľadávajú vodu, a ak je jej málo, putujú za ňou zo svojich obvyklých pastvísk aj 200 kilometrov. Popásajú sa hlavne v noci, požierajú výhonky sukulentných tráv a iné byliny.
Žijú v skupinách po 2 - 10 jedincov, no niekdy sa v období sucha zhromaždí pri napájadle aj okolo 1500 kengúr. Dominantný samec v skupine sa pári s viacerými samicami. V Austrálii sa kengura červená považuje za škodcu a loví sa pre mäso a kožu. Okrem ľudí a občas orlov klinochvostých je jej jediným predátorom pes dingo.
Kengura červená
Kengura červená

Stewe Irwin

17. května 2010 v 18:54 | KaťušiQ

Steve Irwin
Steve Irwin

Anketa

17. května 2010 v 17:31 | KaťušiQ
Hlasujte alebo mi napíšte komentár, čo by som mohla na blog ešte pridať.

Líška obyčajná (Vulpes vulpes)

14. května 2010 v 14:55 | KaťušiQ |  Cicavce
Líška obyčajná
Líška obyčajná je na svete rozsiahle rozšírená, aktívna je vo dne i v noci, vie sa prispôsobiť na život a potravnú ponuku v habitatoch od arktickej tundry po centrá veľkomiest. Ukrýva sa v zemných brlohoch - vo zväčšených králičích norách, škárach medzi skalami či koreňmi alebo v priestoroch pod hospodárskymi budovami. Základnú sociálnu jednotku tvorí samica a samec, obsadzujú územie s veľkosťou 1 - 10 km2 a značkujú ho močom, výkalmi a pachovými výlučkami z analnej žľazy. Vyskytujú sa aj skupiny pozostávajúce zo samca a viacerých samíc, ale pári sa iba najstaršia samica. Párenie sa odohráva koncom zimy alebo začiatkom jari, keď sa samice ozývajú tajuplným zavýjaním. Gravidita trvá 49 - 55 dní a v jednom vrhu býva do 12 mláďat (priemer v Európe je 4 - 5, v severnej Amerike   6 - 8). O mláďatá sa starajú obaja rodičia, ktorým pomáhajú ostatné samice zo svorky, mliekom ich kŕmia 6 - 12 týždňov.
V trávnatých alebo poľnohospodárskych oblastiach tvoria veľkú časť potravy líšok zajacovce, zvlášť králiky a mladé zajace. Líška sa kradmo priblíži ku koristi a vymrští sa na ňu skôr, ako by unikla do svojho úkrytu (králik) alebo stihla pridať a ujsť (zajac). Úlovok uchopí za krk a odnesie na bezpečné miesto, kde sa môže v pokoji nasýtiť. líška obyčajná konzumuje aj chrobáky, červy, žaby, vtáky, vajíčka, myši, hraboše, ovocie, zdochliny a odpadky - prakticky všetko, čo sa dá zožrať.
Líška obyčajná

Perie

14. května 2010 v 14:26 | KaťušiQ
Zo všetkých známych živočíchov len vtáky majú perie, ktoré pozostáva z tuhého, vláknitého proteínu keratín. Perie neslúži len na let alebo na plávanie, ale plní aj ďalšie úlohy, ako je ochrana tela, jeho tepelná a vodná izolácia, maskovanie či predvádzanie sa pred opačným pohlavím alebo sokmi.

Typy pier
väčšina vtákov má rozdielne typy pier na rôznych častiach tela. Letky (remiges) tvoria hlavnú časť operenia; sú uchytené na krídlach smerom k ich koncom a pri roztiahnutí vytvárajú vejár. Na vnútornej strane krídla sa nachádzajú predlakťové letky. Chvostové perie (rectrices) sa tiež môže vejárovito roztvoriť. Krycie perie (tectrices) pokrýva celé telo (aj v miestach, kde sa krídla pripájajú k hrudníku) a dodáva mu aerodynamický tvar.
Krycie pero


Štruktúra peria
Perie vyrastá z epidermy v koži a typicky má dlhý, dutý stvol, tvorený brkom (calamus) a kostrnkou (rhachis), ktorá nesie veľkú plochú zástavicu. Tá pozostáva z malých pararelných perútok (ramiň, pripomínajúcich hrebeň. Perútky nesú voľné lúče (radii), z ktorých niektoré majú malé háčiky na vzájomné prepletanie. Pri čistení peria si vtáky upravujú perútky do usporiadaných radov, aby vytvorili vzduchotesný povrch, ktorý je dôležitý pre výkonný let a izoláciu.

Ovládanie letu
Ručné letky na koncoch krídel môžu vtáky roztiahnuť do vejára alebo ohnúť tak, aby kládli čo najmenší odpor vzdušným prúdom. To im umožňuje riadiť let, pomaly dosadnúť, vzlietnuť, klesať či nakláňať sa počas letu. Pri znížení rýchlosti hrá dôležitú úlohu aj chvost, ktorý slúži ako kormidlo na manévrovanie a v roztiahnutom tvare ako brzda pri dosadaní. Predlakťové letky sú síce menej prispôsobivé, no umožňujú vtákom vzlet nahor počas letu. Malé chumáčiky peria na prednom okraji krídla (alula alebo krídelko) slúžia na manévrovanie pri pomalom lete.

Ochrana a údržba
Obrysové perie vytvára fyzickú ochranu, zatiaľ čo prachové perie (páperie) poskytuje tepelnú izoláciu. Dôležitá je aj nepremokavosť peria, najmä pre vtáky, ktoré trávia čas vo vode, ako sú napríklad morské vtáky, zúbkozobce a bahniaky. Vtáky si čistia a upravujú perie, odstraňujú z neho špinu, parazity a uhladzujú perútky. Okrem toho si rozotierajú po perí olejovitý sekrét z kožných mazových žliaz, aby bolo odolné proti vode a vlhkosti. Mnoho vtákov zhadzuje staré perie dvakrát ročne a nahrádza ho novým operením. Tým sa odstraňuje poškodené perie a mení sa celkový vzhľad vtákov, napríklad v jarnom období rozmnožovania je perie výrazné, na jeseň má maskovacie sfarbenie.
Štruktúra pera


Škorpión

13. května 2010 v 14:36 | KaťušiQ |  Bezstavovce
Patrí do kmeňa článkonožcov - do triedy pavúkovcov. Na Zemi žije v súčasnosti 600 druhov škorpiónov. Posledné 2 články ich nožných hmatadiel sa pretvorili v klepetá. Ich bruško sa skladá z prednej širšej časti a z užšieho pohyblivého chvosta, ktorý sa končí tŕňom s dvoma jedovatými žľazami. Chvost je útočnou aj obrannou zbraňou. Pravé škorpióny sa najhojnejšie vyskytujú v teplých oblastiach sveta. Bodnutie druhov žijúcich v Európe je na človeka neškodné, kým škorpióny tropických oblastí (severná Afrika, India, Mexiko) sú už nebezpečnejšie - ich bodnutie môže byť aj smrteľné. Obyčajne na človeka neútočia, rýchlo však bodnú, ak ich chytíme alebo podráždime. Útočia, keď pociťujú nebezpečenstvo, alebo chcú získať potravu. Zvyčajne sa živia hmyzom a pavúkmi, z ktorých vyciciavajú telesné šťavy. Stupeň jedovatosti škorpiónov nezávisí od veľkosti zvieraťa. Škorpión veľkosti 6 - 7 cm, vyskytujúci sa popri Stredozemnom mori, má napr. omnoho nebezpečnejší jed než škorpión obrovský, veľký až 24 cm. Výlučok svojich jedovatých žliaz používa k ochromeniu koristi. samičky sú väčšie než samčeky a majú plnšie bruško. Po párení, pred ktorým predvedú akýsi ľúbostný tanec, samička často zabíja samčeka a zožerie ho. Škorpióny rodia živé mláďatá, ktoré samičky nejaký čas nosia na chrbte. Matka ich vtedy kŕmi z vlastnej koristi. Mláďatá sú ešte biele a farbu rodičov nadobudnú iba po opakovaných zvlieknutiach. Škorpióny svetlejšej pieskovitej farby sú obyvateľmi púští, kým tmavohnedé alebo čierne nachádzame v lesnatých oblastiach, či húštinách. Sú mimoriadne odolné a bez vážnejších poškodení znesú i viacnásobok takého rádioaktívneho žiarenia, ktoré je pre človeka smrteľné.
Škorpión
Škorpión


Orliak bielohlavý (Haliaeetus leucocephalus)

13. května 2010 v 12:32 | KaťušiQ |  Vtáky
Majestátny orliak bielohlavý je veľký, mohutný vták s rozpätím krídel až 2,5 metra. Aj ked ho neraz možno vidieť ďaleko od vody, najmä v zime, najčastejšie sa vyskytuje v blízkosti jazier, riek a morského pobrežia - všade tam, kde je hojnosť rýb. Orliaky bielohlavé vytvárajú páry na celý život, pričom partneri zostávajú spolu po celý rok (niektoré sa sťahujú oddelene, ale na hniezdisku sa opäť stretnú). Hniezdeniu predchádzajú spoločné zásnubné lety, ktoré utužujú zväzok a vyznačujú sa neuveriteľnou akrobaciou: partneri robia vo vzduchu premety alebo sa navzájom chytia nohami a tak letia ďalej, jeden dolu chrbtom. Spoločne stavajú objemné hniezdo, ktoré po dlhých rokoch používania môže byť vysoké až 4 metre. Orliaky bielohlavé dospievajú ako päťročné. Samica kladie 2 až 3 vajcia. Aj keď sa o mláďatá starajú obaja rodičia, ich úmrtnosť v prvom roku života je vysoká.
Orliak bielohlavý

Chobotnica veľká (Enteroctopus dolfeini)

13. května 2010 v 11:42 | KaťušiQ |  Bezstavovce
Je to najväčší druh chobotnice na svete, ktorý zvyčajne dorastá do dĺžky 3 - 5 metrov a váži 10 - 50 kg. Žije na severnom okraji Tichého oceánu, od Japonska po Aleutské ostrovy a južne po kaliforniu. Plazí sa po dne pomocou dlhých, prísavkami pokrytých ramien. Vyhľadáva diery v kameňoch, pod balvanmi a pukliny; mladé jedince si dokonca vyhrabávajú diery pod kameňmi, v piesku alebo štrku, kde nachádzajú útočisko pred predátormi - tuleňmi, morskými vydrami, žralokmi a veľkými rybami, ktoré vzhľadom na svoje rozmery nemôžu prejsť cez ústie skrýše. Potravu loví chobotniva veľká hlavne v noci, živí sa predovšetkým krabmi a homármi, ako aj inými kôrovcami a mäkkýšmi, menšími chobotnicami a rybami. Potravu často konzumuje vo svojej diere, pričom prázdne schránky a iné nestráviteľné zvyšky koristi hromadí pred vchodom.
Podobne ako jej príbuzní, aj táto chobotnica žije väčšinou samotársky, okrem obdobia rozmnožovania (toto sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas roka), ked sa dospelé jedince združujú kvôli páreniu. Samec dopraví balík spermií, dlhý až meter, do plášťovej dutiny samice pomocou špeciálne modifikovaného ramena. Samica kladie vajíčka do dier na dne a stráži ich do vyliahnutia, čo môže trvať až osem mesiacov, v závislosti od teploty vody. Celý tento čas neprijíma potravu a čoskoro po narodení potomstva hynie. Tieto chobotnice žijú približne 4 roky.
Chobotnica veľká
Zdroj:http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://arkive.org/media/AF/AF8273A4-4DB9-4DED-A829-B69B610285CE/Presentation.Large/photo.jpg

Listonos vampírovitý (Vampyrum spectrum)

7. května 2010 v 19:52 | KaťušiQ |  Cicavce
Nazýva sa aj Linného falošný vampír. Rozpätie krídel dosahuje celý meter, čo z neho robí najväčšieho netopiera Ameriky. Neživí sa krvou, ale je mocným predátorom takmer na vrcholoch potravných reťazcov, a tak ho do značnej miery ohrozuje úbytok habitatov. Poľuje na iné netopiere, myši, potkany a iné malé hlodavce, loví aj vtáky - oriešky, trupiály a papagáje. Cez deň odpočíva v dutých stromoch v skupinách do päť jedincov.
Listonos vampírovitý