Tvorí poddruh hnedého medveďa. Meno grizly dostal podľa anglického slova "grizzled" čo sa vzťahuje na typ sfarbenia: srsť je pri koreni tmavšia ako na špičke.
Je väčší, zavalitejší než európsky medved hnedý, váži 120 - 275 kg, ked sapostaví na zadné nohy a vystrie sa, meria 1,7 - 2,8 m. Jehopohyb je je zvláštny, knísavý, lebo počas chôdze si naraz dvíha nohy iba na jednej strane. Vie dobre plávať a šikovne sa šplhá na strom. Všežravý grizly sa živí hlavne rastlinami, ovocím, hmyzom, slimákom, no s obľubou vylupuje i včelie úle. Medvede grizly nachádzame v Severnej Amerike, kde sa na jar zvvyknú zhromaždovať na brehoch bystrín, hoci ináč žijú samotársky.
Lovia predovšetkým lososy, ktoré počas neresu tiahnu na sever proti prúdu bystrých horských riek a potokov. Niekedy ukoristia i väčšie kopytníky, avšak môžu zaútočiť aj na človeka. Potulujú sa po veľkých, človekom nevyrušovaných územiach. Zimný brloh si zhotovujú medzi sklami, alebo v nájdenej jaskyni. Tep srdca sa v prvých týždňoch zimného spánku spomaľuje. Krvný obeh a dýchanie sa tiež spomaľujú až na fyziologicky nevyhnutné minimum. Medveď grizly si môže toto zimné pokojové štádium prerušiť - ak sa počasie zmierni, vylezie, aby sa najedol a napil. Typické samotárstvo,pravda, neplatí pre neho na jar, začiatkom obdobia párenia. V starostlivo ustlanom brlohu porodí medvedica medzi januárom a marcom 2 - 3 medvieďatá, ktoré sú spočiatku slepé a matka ich veľmi starostlivo opatruje a ochraňuje. Prítomnosť grizlyov bola kedysi na severoamerickom kontinente prirodzená, no v dnešnej dobe ich stretávame, bohužiaľ, iba na ukrytých miestach Aljašky a v Skalistých horách. Medzi najmužnejšie športy v Kalifornii patrilo chytanie grizlyov lasom. Takto uväznené medvede prepravovali povozmi do mesta, kde ich počas slávností púšťali do zápasov s býkmi. Grizly síce zabil pár býkov, ale spravidla sa i sám stal obeťou bodnutí býčích rohov.Napokon tieto zápasy v roku 1860 zakázali.

