Je poľovnícky najvýznamnejším druhom hojne rozšírenej skupiny vrúbkatozubcov. Je vlastne predchodkyňou dnešnej kačice domácej.
Telo má zavalité až mocné, krk krátky, zobák široký a plošne vyklenutý s vrchnou časťou silno preklenutou nad spodnú. Nohy má stredne dlhé, prsty dlhé, medzi nimi s blanou na plávanie a krídla tiež riadne dlhé. Na suchej zemi je nemotorná.
Odlišné zafarbenie samcov a samíc sa nazýva sexuálnym dimorfizmom. počas obdobia párenia má samec honosné perie - na hlave i krku krásne zelené, na hrudi hnedé, na hornej časti krídla žiarivo sivé; samica má perie nadalej nezmenené, vybednutej sivej farby, s hnedými škvrnami.
Kačica divá je rozšírená po celej Európe a Azii, ba aj v Severnej Amerike. Vidieť ju všade, kde nájde dostatok vody a úkryt.
Okrem času hniezdenia preletúva z vody na vodu.
Najradšej sa usadzuje na tŕstím alebo ostricou zarastených jazerách, rybníkoch, močiaroch a pri pokojných vodných tokoch. Spavidla sa zdržuje v húštine, brodí sa po vode a hľadá potravu. Patrí medzi najžravejšie vtáky, pokiaľ nespí, zožerie všetko, čo nájde. Živí sa rastlinnou aj živočíšnou potravou. Zožerie trávu aj zrná, listy či hľuzy rastlín v močiari. Horlivo však pritom loví na rôzne zvieratá ako sú červy, obojživelníky či ryby. Potravu prehľadáva prekutrávaním dna plytkej vody - ponára sa dolu hlavou a pracuje zobákom v bahne, pričom jej zadná časť tela trčí von z vody. Jazykom vylisuje bahno zo zobáka a zvieratká, či rastlinné časti sa zachytia na bočne rozmiestnených zúbkoch. Koná tak bez prestávky, mimoriadne rýchlo, takmer po celý deň.
Hniezdo v kríkoch si robí zo suchých stebiel, lístia a iného srastlinného materiálu. Vystieľa ho páperím, ktoré si vytrháva z pŕs. Často obsadzuje aj hotové havranie hniezda na stromoch. Kačica kladie spravidla 9-13 vajec, vytrvalo na nich sedí 22-26 dní. Mládatá ostávajú po vykľutí ešte pár dní v hniezde, pootm ich staré zavedú k vode. Mladé, vykľuté na stromoch, sa jednoducho vrhnú nadol a nič sa im nestane (!).















