
Patrí napriek svojím mnohým nepríjemným vlastnostiam medzi tých málo hlodavcov, s ktorými sa človek spriatelil. V bezprostrednej blízkosti človeka žije v parkoch, ovocných sadoch aj krotká veverica.
Vyznačuje sa chlpatým chvostom dlhým až 18 cm, telo meria asi 21 cm. Ušnice má okrášlené štetôčkou zo srsti. Na krátke pobyty využíva opustené hniezdo vrán a dravých vtákov, ale k výchove svojich mládat zhotovuje novú skrýšu, ktorú vystieľa jemným rastlinným materiálom. Vyhnaním vtákov obsadzuje aj stromové dutiny, umelé hniezda. Na takto získanom mieste rodí po 3 - 4 mládatá i 2 razy do roka.
Ustavične pátra po potrave, ktorá sa skladá prevažne zo semien jedlí, borovíc a smrekov. Obžiera aj mladé výhonky, puky, bobule, zrno, oriešky, lesné huby a neraz zožerie aj mladé vtáčatá. Nepohŕda ani hmyzom či mravčími kuklami. Ked si pohodlne sadne, prednými nohami si priloží šišku k ústam a spod šupín vyžerie semená. Niekedy zautočí aj na staré vtáky. Na jeseň sa jej činnosť spomalí a zimné mesiace prečkáva pomocou zásob potravy, uskladnených na viacerých miestach. Vchod svojej zimnej skrýše zapchá kôrou a machom.
Jej halvnými nepriateľmi sú kuna a dravé vtáky, z nich predovšetkým jastrab. V prípade nízkeho počtu týchto dravcov sa môže v niektorých oblastiach tak premnožiť, že pre škody spôsobené v lesných stromoch sa nariadi jej hubenie.







