close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Duben 2011

Herkules antilský (Dynastes hercules)

27. dubna 2011 v 20:19 | Katúš |  Bezstavovce


Samčeky týchto chrobákov majú dva dlhé rohy, ktoré môžu byť aj dlhšie ako zvyšok tela. Horný (hrudný) roh je fixovaný a jeho spodný okraj je chlpatý; spodný (hlavový) roh sa môže pohybovať hore a dolu, takže obidva spolu fungujú ako kliešte. Samičky sa vzhľadom líšia od samčekov tým, že majú vrstvy červenkastých chlpov na krovkách a nemajú rohy.
Tieto chrobáky žijú samotársky, ale keď sa samčeky stretnú v prítomnosti samičky, pustia sa do zápasenia, ktoré sa začína pohybmi hlavy produkujúcimi cvrlikavé zvuky. Ďalej môžu pokračovať ozajstným súbojom, v ktorom sa navzájom snažia obopnúť súpera rohmi a zhodiť ho na zem. V boji bežne utrpia zranenia a porazený samček môže skončiť rozseknutý na dve polovice.

Chrobák herkules môže zdvihnúť predmet 850-krát ťažší, než je on sám, vďaka čomu patrí patrí k nasjilnejším živočíchom na Zemi.

Šelmy

24. dubna 2011 v 21:26 | Katúš |  Cicavce
Príslušníci radu šeliem sa živia spravidla mäsom (preto sa zvyčajne označujú ako mäsožravce), no existujú aj druhy so zmiešanou potravou alebo úplne rastlinožravé. Mäsožravé šelmy sú dominantnými suchozemskými predátormi vo všetkých habitatoch: ich telá a spôsob života sú dokonale uspôsobené na lov. Napriek tomu existuje v tejto skupine veľká rôznorodosť, ktorej príkladom je panda veľká alebo hyena škvrnitá. Zvláštnosťou šeliem oproti iným cicavcom sú štyri trhákové zuby. Prirodzeným domovom šeliem je väčšina sveta s výnimkou Antarktídy, do Austrálie boli niektoré z nich introdukované.



Telesné znaky: Aj keď sú šelmy tvarom a veľkosťou veľmi rozmanité, väčšina z nich má niekoľko spoločných čŕt, ktoré súvisia s loveckým spôsobom života. Typická šelma je rýchly a obratný bežec s ostrými zubami a pazúrmi, bystrým sluchom a zrakom a dobre vyvinutým čuchom. Druhy žijúce predátorským spôsobom života majú silné trháky, u všežravých a rastlinožravých druhov sú tieto zuby menej vyvinuté. Šelmy majú na každej končatine štyri alebo päť prstov. Zástupcovia čeľade mačkovitých šeliem (s výnimkou gepardov) majú ostré zaťahovateľné pazúry na zachytenie koristi, sebaobranu a na lezenie. Väčšina ostatných šeliem má nezaťahovateľné pazúry, ktoré im často slúžia na hrabanie.

Sociálne skupiny: Mnoho šeliem žije samotársky alebo v pároch, iné vytvárajú skupiny. Tieto skupiny majú rôzne podoby a ich štruktúra je často zložitá. Napríklad levie svorky pozostávajú z niekoľkých príbuzných rodín, hoci väčšina samcov opúšťa svorku, v ktorej sa narodili. Levy trávia väčšinu času spolu, pri love spolupracujú a zvyčajne sa spoločne starajú o mláďatá. U ostatných spoločenských druhov sú väzby spravidla menej pevné. Napríklad líšky žijú v skupinách zložených z jedného dospelého samca a niekoľkých samíc, ale každý dospelý jedinec loví v istej časti teritória skupiny.



Lov: Šelmy zahŕňajú jedny z najobratnejších a najzdatnejších predátorov v prírode. Väčšina z nich nachádza korisť pomocou dobre vyvinutého zraku, sluchu a čuchu. Zmocňuje sa jej prepadom z úkrytu alebo sa za ňou zakráda, pootm ju prenasluduje a napokon zrazí prudkým výpadom. Mnoho šeliem usmrcuje väčšie živočíchy, ako sú ony samy. Lasice zahryznú do zátylku a rozdrvia lebku, kým mačky zahryznú do krku a poškodia tým miechu alebo sa zahryznú do hrdla tak, že korisť sa udusí. Psovité šelmy energicky šklbnú krkom, až ho zlomia.



Potrava: Väčšina šeliem sa živí čerstvo usmrtenou živočíšnou korisťou, ktorá veľkostne siaha od hmyzu, iných bezstavovcov a malých stavovcov po veľké zvieratá, ako sú byvoly a soby. Šelmy sú vo všeobecnosti potravne prispôsobivé, málokedy sa zameriavajú na jediný typ potravy. Niektoré druhy, napríklad medvede, jazvece a líšky, prijímajú mäsitú aj rastlinnú potravu a len poniektoré, predovšetkým panda veľká, sú takmer výlučne rastlinožravé.



Komunikácia: Šelmy komunikujú medzi sebou pomocou pahcových značiek, vizuálnychh signálov a hlasov. Pachové odkazy vydržia nejaký čas a slúžia na vymedzenie teritória alebo na nájdenie potenciálneho pohlavného partnera. Zvieratá ich zanechávajú prostredníctvom moču alebo výkalov, niektoré druhy značkujú objektý tým, že sa o ne obtrú pachovými žľazami, ktoré majú na tvári, medzi pazúrmi alebo na báze chvosta. Keď sa stretnú zoči - voči, postojom, výrazom tváre a hlasovým prejavom si odovzdávajú množstvo informácií týkajúcich sa hrozby, podriadenosti, náklonnosti voči partnerom či varovania pred blížiacim sa nebezpečenstvom.

Moje obľubené citáty..

22. dubna 2011 v 11:08 | Katúš |  Citáty o zvieratách
Človek je jediný tvor, ktorého sa z hĺbky duše
obávam. Nijaký živočích nie je nebezpečný.
Nepozná totiž ideály, náboženstvo, rytierskosť,
politiku ani národné sebavedomie, proste
povedané, nemá dôvod, aby zabil iného
tvora, ktorého môže zožrať.

(G.B. Shaw)

Príroda sa nevyvíja skokmi, ale krokmi.

(Carl Linné)

Keď odtrhneme kvet zvädne,
keď chytíme motýľa zahynie,
až vtedy pochopíme, že prírody
sa môžeme dotýkať len srdcom. ❤

Kŕmidlá

21. dubna 2011 v 21:13 | Kaťuš |  Vplyv človeka


Záhradné kŕmidlá každoročne zachraňujú život miliónom vtákov, keď je v prírode nedostatok potravy. Toto prikrmovanie môže viac zblížiť vtáky s ľudmi. Poskytovanie potravy celoročne dokonca zmenilo správanie niektorých vtákov a zoznam vtákov pravidelne navštevujúcich záhrady je čoraz väčší. So stúpajúcou hustotou vtákov na malej ploche sa môže prikrmovaním zvýšiť riziko prenášania chorôb, takže tí, čo vtáky prikrmujú, by mali dbať na pravidlá hygieny.

Prispôsobený zobák

21. dubna 2011 v 20:20 | Kaťuš


Skrížené konce zobákov sú typickým znakom všetkých krivonosov, no veľkosť a tvar zobáka sa líšia nielen medzi druhmi, ale dokonca aj medzi populáciami jedného druhu krivonosa. Všetky formy zobáka sú evolučnou adaptáciou, ktorá týmto vtákom umožňuje špecializovať sa na odchyľovanie šupín uprednostňovaného typu šišky, napríklad smreka, borovice alebo smrekovca.

Kareta obrovská (Chelonia mydas)

21. dubna 2011 v 12:26 | Kaťuš |  Plazy


Tento majestátny plavec s prúdnicovým tvarom tela patrí medzi najrozšírenejšie morské korytnačky - nachádza sa celosvetovo v tropických a subtropických vodách. Jej pancier máva rozličné odtiene zelenej farby (ale aj inej), šupiny na hlave a na končatinách, ako aj štítky po bokoch panciera sú na okrajoch svetlé. Dospelé jedince sa živia morskými riasami, ale mladé karety obrovské sú skôr mäsožravé, ich potravou sú medúzy, mäkkýše a hubky. Kvôli rozmnožovaniu sa karety vydavájú na izolované piesočnaté pláže, pričom niekedy prekonávajú vyše 1 000 kilometrov na otvorenom mori. Po párení v plytkej vode samičky za tmy vyliezajú na breh, kde do hlbokých jám vyhrabaných nad hranicou prílivu znesú po 100 - 150 vajec. Mláďatá sa liahnu približne o 6 - 8 týždňov, no kým sa stihnú dostať do bezpečia vody, mnohé z nich padnú za obeť krabom, čajkám alebo iným morksým vtákom.

Ochrana: Karety obrovské sa stali hlavným terčom komerčného lovu korytnačiek, ktorý spôsobil ich status ohrozenia. Turistický ruch na mnohých plážach, kam sa chodia rozmnožovať, znižuje počet ich reprodukčných lokalít. Ochrana karety obrovskej sa zameriava predovšetkým na zákonné opatrenia proti lovu a zberu jej vajec, na stráženie znášok na pobreží a na umelú inkubáciu vajec, takže vyliahnuté mláďatá sa dostávajú do voľnej prírody až po prekonaní svojho najzraniteľnejšieho štádia.

KROKODÍLY A ALIGÁTORY

21. dubna 2011 v 11:53 | Katúš |  Plazy
Tieto veľké plazy patria medzi nemnohé živočíchy, ktoré prežili od doby dinosaurov, pričom sa za týchto 65 miliónov rokov zmenili len málo. Patria sem krokodíly, aligátory, kajmany a jeden druh gaviála. Sú to impozantné vodné predátory. Väčšina z nich žije v sladkej vode, v riekach, jazerách a lagúnach, niektoré však žijú v prílivovej zóne a prenikajú aj ďalej na more. Aligátory a kajmany (okrem jedného druhu) žijú len v Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Krokodíly sa vyskytujú hlavne v Ázií, Afrike a Austrálií, niekoľko druhov žije v Strednej a Južnej Amerike.

Telesné znaky: Všetky druhy tejto skupiny majú široké a mierne sploštené telo a dlhý, z bokov stlačený svalnatý chvost, silné čeľuste a oči i nozdry umiestnené navrchu hlavy, takže môžu vidieť a dýchať, aj keď sú čiastočne ponorené. Keď sú pod vodou, je ich oko chránené tretím, priehľadným viečkom. Veľké kostené šupiny majú nadvihnuté okraje a na rozdiel od ostatných plazov ich zvliekajú jednotlivo alebo po častiach. Tieto živočíchy sú väčšinou nevýrazne olivové, sivé, hnedé alebo čierne, len mladé jedincé mávajú svetlé škvrny, ktoré vekom miznú. Tri čeľade tejto skupiny sa navzájom odlišijú tvarom pysku a usporiadaním zubov.






























Rozmnožovanie: Samce obhajujú svoje teritórium a pária sa s niekoľkými samicami. Samice kladu vajcia v blízkosti vody, do hnijúceho rastlinstva a blata alebo do podzemných komôr. Svoje vajcia strážia a pomáhajú mláďatám pri liahnutí, keď začujú ich volanie. S mláďatami ostávajú niekoľko mesiacov , aby ich chránili pred predátormi.

Lov a potrava: Krokodíly a ich príbuzný sú mäsožravce, jedia živú korisť aj zdochliny. Pri love používajú rôzne techniky,ale najčastejšie ležia a čakajú na brehu rieky, kým sa nejaký živočích nepríde napiť alebo sa nepokúsi prebrodiť rieku. Inokedy zaútočia na korisť, napríklad vodného vtáka, a spoliehajú sa na moment prekvapenia. Druhy, ktoré sa živia rybami tak ako gaviál, lovia silným bočným úderom úzkych čeľustí, ktoré nekladú vo vode veľký odpor. Vtáky, malé cicavce a ryby prehĺtajú celé, ale keďže nemôžu žuvať, väčšiu korisť pod vodou roztrhajú tak, že ju držia pevne v zuboch a prudko sa otáčajú okolo vlastnej osi.

Kolibrík mečozobý (Ensifera ensifera)

21. dubna 2011 v 10:59 | Katúš |  Vtáky


Tento tmavozelený kolibrík s hlboko vidlicovitým černastým chvostom má tenký, mečovitý zobák. Jeho dĺžka môže byť až 11 cm. Je jediným vtákom, ktorý má zobák dlhší ako telo. Pri odpočinku na konári drží zobák vo vztýčenej polohe, čím zmenšuje namáhanie krku. Odhliadnuc od lietajúceho hmyzu, ktorý loví doširoka otvoreným zobákom, jeho potravu tvorí takmer výlučne nektár. Dlhý zobák je adaptácia na jeho vyberanie z kvetov s veľmi hlbokým kalichom, ako majú napríklad durmany a mučenky. Tieto kvety často visia otvorom kalicha nadol, takže kolibrík sa vznáša pod nimi. Tieto kolibríky majú zvláštnu stravnú stratégiu: "svoje" kvety si strážia pred inými súkmeňovcami i pred motýľmi a robia po nich pravidelné "pochôdzky". Tak si utvrdzujú v pamäti ich lokalizáciu, lebo pri týchto inšpekciách poletujú stále po rovnakej trase. Intervaly medzi jednotlivými návštevami sú načasované tak, aby kvety stihli vyprodukovať dostatok nektáru.

Koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus)

19. dubna 2011 v 19:47 | Katúš |  Cicavce
Koaly sú v podstate solitérne zvieratá s výrazným domovským okrskom. Vo vlhkejších lesoch na juhu okrsku koaly vyžadujú na uspokojenie svojich potrieb menší priestor s rozlohou 0,5 - 3 hektáre, kým v suchších, menej úrodných oblastiach na západe môže domovský okrsok dosahovať až 100 hektárov. Okrsky dominantných samcov sa môžu prekrývať s okrskami až deviatich samíc. Dospelé samce počas obdobia rozmnožovania (október až február) prekonávajú v noci veľké vzdialenosti, pričom bojujú s konkurentmi a pária sa. Svoju prítomnosť ohlasujú aj volaním a pachovými značkami na kmeňoch stromov, na čo využívajú žľazu na hrudi.

Párenie trvá krátko, často je spojené s hryzením a škrabaním. Po 35-dňovej gravidite sa rodí jedno mláďa a vyšplhá sa do matkinho vaku, kde cicia mlieko 6 mesiacov. Potom sa zavesí matke na chrbát. Jeho prvou pevnou potravou je matkin trus - obsahuje mikróby, ktoré pomáhajú pri trávení a zvyšujú odolnosť voči chorobám. Svoju prítomnosť ohlasujú aj volaním a pachovými značkami na kmeňoch stromov, na čo využívajú žľazu na hrudi.


Koala strávi takmer celý svoj život na eukalyptoch. V noci sa kŕmi , čo jej zaberie okolo štyroch hodín, pričom zožerie približne 500 gramov listov, a zvyšný čas drieme, bezpečne zavesená na vidlici konárov. Občas prejde na iný strom alebo si zlepšuje trávenie požieraním pôdy, kôry a kamienkov. Silné predné končatiny,protistojné prsty a odolné pazúry im umožňujú ľahko sa pohybovať na stromoch a dočahovať potravu, ktorú potom odhrýzajú ostrými rezákmi. Ich zmenené zadné stoličky - jeden črenový zub a štyri stoličky - s vysokými korunkami v každej čeľusti umožňujú rozžuť listy na hladkú kašu. Listy eukalyptov obsahujú málo bielkovín a veľa toxínov, takže sa ťažko trávia; tráviaca sústava koál je však adaptovaná tak, že to ľahko zvládne. Napriek pokojnémi zjavu vie koala silne uhryznúť a poškriabať.

Top list

19. dubna 2011 v 19:07
TOPlist