close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červenec 2011

Okáľ sundský (Tarsius bancanus)

28. července 2011 v 14:29 | Katúš |  Cicavce
Tento dlhochvostý nočný druh ázijskej poloopice má malé a kompaktné telo. Loví zväčša na stromoch, má tenké prsty zakončené vankúšikmi a ostré pazúriky. ktorými sa drží na konároch. Dokáže otočiť hlavu celkom dozadu a možných predátorov alebo korisť registruje obrovskými očami a vnímavými ušami. Potrava okáľa sundského pozostáva hlavne z hmyzu. Keď zbadá korisť, pomaly sa k nej priblíži, skočí po nej a uchopí ju rukami. Samica porodí po gravidite trvajúcej okolo 180 dní jedno mláďa. Matka ho najprv nosí, ale veľmi skoro sa naučí pevne sa pridŕžať jej kožušiny.

Masová migrácia.

27. července 2011 v 16:36 | Katúš |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Medzi najpozoruhodnejšie zo všetkých migracií hmyzu patrí migrácia danausa sťahovavého (nazývaného aj babôčka smradľavá) v Severnej Amerike. V jeseni sa tieto motýľe sťahujú na juh, aby unikli nízkym teplotám v severnejších častiach kontinentu. Prezimujú v oblasti s miernejším podnebím v stave reprodukčnej diapauzy - bez rozmnožovania. Na jar tieto nápadné motýle migrujú na sever, kde vyhľadávajú svoju hostiteľskú rastlinu - glejovku. Pri sťahovaní samičky kladú vajíčka a hynu, takže v ceste pokračuje nová generácia. Keď motýle dosiahnu severnú hranicu svojho areálu, môže to byť dokonca až štvrtá generácia potomkov týchto jedincov, čo sa vydali na juh.






























Migráciu danausov zrejme vyvolávajú zmeny v dĺžke dňa a teploty, tento druh však musí mať aj určitú genetickú zložku, ktorá umožňuje, aby potomkovia zdedili letovú trasu, keďže ani jeden z nich neobsolvuje túto trasu dvakrát. Populácie danausov zimujúccich v Mexiku ohrozuje deštrukcia ich lesného útulku v dôsledku ťažby dreva, na prežitie týchto motýľov je nevyhnutné zachovať mikroklímu lesov, ktorú potrebujú. Prieluky v lesných porastoch ich môžu vystaviť chladu a dažďu. Na ochranu danausov sťahovavých (Danaus plexippus) vzniklo niekoľko rezervácií.

Migračné trasy:
Danausy sťahovavé, ktoré prezimujú na kalifornskom pobreží, trávia leto vo vnútrozemí, západne od skalnatých vrchov. Tie, čo zimujú na mexických vysočinách, putujú cez sever Spojených štátov a zosadnú východne od skalnatých vrchov, niektoré však letia do štátov na západe. Vzdialenosť medzi
letným a zimným areálom môže byť až 4 800 kilometrov.

Zajace

27. července 2011 v 15:14 | Katúš |  Cicavce
Zajace patria spolu s pískavkami a králikmi do samostatného radu Lagomorpha. Ich hlavným znakom sú dlhé uši a zadné nohy a krátky chvost, vyčnievajúci nahor. Majú pohyblivé, hlboko zarezané ústa a v čeľusti pri každom veľkom hlodavom a stále dorastajúcom hryzáku ešte jeden malý zakrpatený hryzák. Vedia dobre bežať a skákať, i keď sú zdanlivo nešikovné, nakoľko vyrovnanú chôdzu im sťažuje pomalší pohyb dlhých zadných nôh. Sluch majú najvyvinutejší zo všetkých hlodavcov, zrak majú tiež výborný, no čuch slabý.

Vydávajú hlas podobný mrmlaniu, ak sa však vyplašia a sú v nebezpečí, začnú ostro pišťať. Živia sa mäkkými šťavnatými rastlinami, listím i koreňmi. Sú druhy, ktoré spôsobujú značné škody ohlodávaním kôry mladých stromov, alebo v siatine. Za potravou chodia spravidla v noci, deň strávia v brlohu.

Zajace sa rozšírili po celej Európe; Austráliu síce pôvodne neobývali, ale v minulom storočí ich presídlili aj na tento kontinent. Príslušníkov tejto čeľade nachádzame v každom podnebí, či životnom prostredí. Typickým príkladom narušenia biologickej rovnováhy človekom bolo umelé rozšírenie králika divého v Austrálii. V roku 1859 importoval zopár jedincov jeden anglický osadník preto, aby mohol na ne poľovať. Prirodzene, pre nedostatok nepriateľov a rivalov, behom niekoľkých desaťročí zaplavili tieto zvieratá celý kontinent. Spustošili rastlinstvo na viac desaťtisíc hektároch a svojimi brlohmi zničili domy, cesty, mosty - ich vyhubenie s azdalo byť beznádejné. Ich šírenie nezastavil ani 3 000 km dlhý plot, vložený do zeme v smere severojužnom. Nakoniec rozšírili medzi nimi vírus, ktorý pozabíjal veľkú časť stavu. V našich končinách sú typické dva druhy zajacov:
1. zajac poľný je dlhý 60-75 cm a váži 6-7 kg,
2. o niečo menší králik divý, dovlečený a rozšírený človekom, je dlhý 40-45 cm a váži 2-3 kg.
Oba druhy sú obľúbenou trofejou poľovníkov.

Zachráňme orangutany.

26. července 2011 v 19:31 | Katúš |  Cicavce

Žijú už len na Sumatre a Borneu. Je ich z roka na rok menej. Napriek záchranným opatreniam je ich situácia dramatická.

Týchto vysoko inteligentných, hĺbavých a vynaliezavých živočíchov je dnes už zarážajúco málo.Ich počet sa odhaduje sotva na 50 000, čo je asi jedno percento z obdobia, keď bola populácia na vrchole. Avšak namiesto toho, aby človek zachránil aspoň posledné orangutany žijúce na Sumatre a Borneu, ničí nížinné dažďové pralesy, posledné útočisko červených opíc. Orangutany sú našimi najbližšími príbuznými v živočíšnej ríši - ich genetická výbava je na 97 % identická s našou. Majú obrovskú fyzickú silu, ktorá im však nepomáha ubrániť sa smrtiacim pytliakom, barónom vzácnych drevín, či kráľom palmového oleja. Ani svoj um nedokážu využiť na to, aby si vymohli právo na život. Tieto červené primáty nachádzajú svojich ochrancov a partnerov len v odhodlaných ľuďoch, ktorí s nimi súcitia.
Viac o týchto úžasných živočíchoch sa dočítate na stránke :


Gepard štíhly (Acinonyx jubatus)

26. července 2011 v 14:44 | Katúš |  Cicavce
Je známy ako najrýchlejšie suchozemské zviera na svete. Jeho zrýchlenie je neuveriteľné : 2 sekundy po štarte beží už 70- desiatkou. Dokáže 10 - 20 sekúnd šprintovať rýchlosťou vyše 100 km/h. Pri dlhšom behu sa však prehreje, takže korisť dokáže unikať dlhšie, utečie mu. Živia sa stredne veľkými kopytníkmi, ako sú gazely thomasonove, väčšími antilopami aj malými zvieratami. Sú to najsocionálnejšie veľké mačky po levoch. Stavba tela geparda je pre bežca ideálna : má dlhé a štíhle nohy, malú guľatú hlavu a úzky ohybný trup. Pomáhajú mu dokonca aj pazúry, pretože sa nedajú zatiahnúť ako pri všetkých mačkovitých šelmách. Dá sa povedať, že má od prírody na nohách tretry, ktoré mu pomáhajú pri behu. Technika lovu spočíva v hone, ktorý je prirodzene mocný len v otvorenej krajine. Preto žije gepard výhradne v stepiach a savanách. Pri love gaziel gaziel používa ešte jeden tromf : dokáže svoju obeť prenasledovať, i ked´kľučkuje, a na vyrovnamie zákrut používa chvost. Gepardy štíhle sú dlhonohé, elegantné mačkovité šelmy. Lovia za bieleho dňa. Pritom sa ku koristi nezakrádajú ako mačky, ale prenasledujú ju podobne ako psy. Ak zviera nedohonia hned´, vzdajú sa. Rýchlosť geparda využívali už starí Egypťania, ktorí si túto šelmu vycvičili na lov. Pri ohrození alebo stretnutí s iným samcom skloní gepard svoju hlavu a začne vrčať : pokiaľ sa votrelec nerozhodne ustúpiť, gepard ho napadne. Boj často končí smrťou.

Mládatá dostávajú prvý kúsok mäsa v treťom týždni života. To už stoja pevne na nohách a môžu matku nasledovať pri jej križiackých výpravách. Materské mlieko dostávajú do svojich dvoch až troch mesiacov. Nemajú rovnakú farbu srsti ako ich rodičia. Prichádzajú na svet sivé s čiernymi škvrnami a od krku až k chvostu majú striebristú hrivu. Toto maskovanie, výhodné najmä vo vysokej tráve savany, ostáva mladým gepardom asi do desiateho týždňa života. Navyše sa tým veľmi podobajú fenkovi, ktorému sa pre jeho agresivitu vyhýbajú dokonca aj veľké šelmy ako hyeny. O jedno nebezpečenstvo menej ! Gepardie mládatá môžu zatiahnúť pazúry až do štvrtého mesiaca, tak ako to majú mačky domáce, pazúry sú veľmi ostré, takže mládatá sa dokážu aj šikovne šplhať po stromoch.
O potomstvo sa stará hlavne matka. Každý deň ukrýva mládatá na iné miesto do trávy medzi kroviny, aby ich chránila pred medaleko sliediacimi šelmami. Mladé gepardy sú milé a bezbranné " mačičky", úplne odkázané na svoju matku. Matka pre ne loví, vracia sa po ne a vodí ich k ulovenej koristi. Títo tuláci nikdy nenocujú v savane na tom istom mieste. Mladatá odchádzajú od matky vo veku 13 - 20 mesiacov, ale súrodenci zvyčajne ostávajú spolu celé roky. Mládatá sú veľmi zraniteľné a často sa stavajú korisťou levov, leopardov a iných predátorov. Tí ich zabijajú,jak je to len možné. Veľmi často sa stavajú obeťou svojho vlastného druhu. Pokiaľ sa napr. dospelý samec stretne so samicou, ktorá má mládatá, bráni jej odísť. Matka tak nemôže mládatá nakŕmiť a tie sú odsudené k smrti hladom. Vyhladované mládatá často kričia tak silno, že prilákajú veľké predátory, ktoré ich zabijú.
Gepardy rady vydávajú množstvo zvukov - pradú, brechajú, vrčia !

Gepard štíhly (Acinonyx jubatus venaticus)

26. července 2011 v 14:40 | Katúš |  Cicavce
Azijský poddruh geparda štíhleho je oveľa vzácnejší ako jeho africký príbuzný. Pôvodne bol rozšírený v polopúšťach celej juhozápadnej a strednej Azie. Krížil sa aj s africkým poddruhom. V súčasnosti sa už len občas objaví v severnej Afrike. Pomerne ľahko sa dá vycvičiť na poľovné zviera. Azijské národy ho používali najmä pri love antilopy. Podobne ako sokolom zakrývali lovci gepardovi oči kuklou, ktorú odňali len vtedy, keď sa priblížili k zveri. Až potom geparda pustili a ten vyrazil na vyhliadnutú obeť, dohonil ju a usmrtil. Gepard má aj viacero anatomických zvláštností. Je jedinou mačkovitou šelmou, ktorá nemá zatiahnuteľné pazúry. Ďalej má dlhé nohy a veľmi pružnú chrbticu. Najviac sa podobá leopardovi, je však štíhlejší a má malú a okrúhlu hlavu. Od oka ku kútiku úst sa mu tiahne úzky čierny pás. Celé telo má posiate malými okruhlými škvrnami čiernej farby, ktoré sú na rozdiel od leoparda plné. Predĺžená srsť na krku samcov tvorí akúsi hrivu. Odtiaľ latinské pomenovanie jubatus = hrivnatý.

Jasoň červenooký (Parnassius apollo)

26. července 2011 v 13:50 | Katúš |  Bezstavovce
Jasoň je výborný letec využívajúci pri lete teplé vzdušné prúdy. Pre priemyselný vývoj a zberateľstvo sa tento motýľ za ostatných 200 rokov zaradil medzi ohrozené druhy.
Jasoň červenooký sa vyskytuje najmä v hornatých krajoch. Znečistené ovzdušie, intenzívne obrábanie pôdy a hojné chytanie týchto motýľov viedlo k ich úbytku. Jasoň je tiež veľmi náchylný na zmenu klímy, hlavne preto, že neustále čelí náporu nížinných druhov, ktoré sa v teplom počasí sťahujú do vyššej nadmorskej výšky.

Indiánske meno

26. července 2011 v 13:27 | Katúš |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Názov "jaguár" je odvodeý od guaranského slova "yaguara", ktoré znamená "ten, ktorý zabíja jediným skokom."

Inkubácia

26. července 2011 v 13:16 | Katúš |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
Ak sa teplota v hniezde krokodíla pohybuje medzi 31,7-34,4°C, z vajíčok sa vyliahnu samčeky. Pri nižšej alebo vyššej teplote sa liahnu samičky.