
Bobor patrí k najväčším hlodavcom. Telo mu meria 80 cm, chvost 35 cm. Váži od 20 do 30 kg. Telo je zavalité a silné, vzadu objemnejšie, chrbát je vypuklý, hlava široká. Chvost pri koreni je valcovitý, ináč sploštený a široký 15 cm, pri okrajoch takmer ostrý, na konci šupinatý, pokrytý šesťhrannými šupinami. Nápadné sú jeho dva obrovské horné rezáky, sklovina ktorých je oranžovožltej farby. 5 prstov zadných nôh spája blana na plávanie, Kožuch je hustý, vrchná srsť má tmavohnedý lesk. Vďaka svojmu hustému vlnenému kožuchu bobor nikdy nezmokne až do nitky. Blízko konečníka má žľazu produkujúcu pižmo prenikavého zápachu, čím označuje hranice svojho teritória, zároveň prilákajúc jedince druhého pohlavia. V Európe je ich čoraz menej, zvyčajne žijú v pároch a menšie skupin vytvárajú iba na úplne kľudných miestach.
Bobor si sám vyrezáva stromy a pomocou hliny z nich stavia typický vysoký bobrí hrad pripomínajúci pec. Často vydlabáva dutinu aj do brehu a vystieľa ju vetvičkami a listím. Táto pobrežná jaskyňa mu slúži na oddych oba príležitostne a vchod má pod hladinou vody. Keď v období sucha hrozí nebezpečie, že sa vchod hradu stane viditeľným, bobry si spoločne začnú stavať hrádze, aby zvýšili hladinu vody. Dookola ohlodávajú kmene stromov nízko nad zemou a sú schopné ich povaliť do vody. Z tenkých stromových kmeňov a konárov, ktoré si sami nahryzú, stavajú povestné bobrie hrádze a tie spevňujú kamením a blatom. Cez deň vychádza bobor zo svojej skrýše iba vtedy, ak sa cíti v bezpečí, inak však všetku svoju činnosť vykonáva v noci a od hradu sa vzďaľuje iba natoľko, aby sa tam stihol vrátiť ešte pred východom slnka.
Za potravou vychádza aj v zime, no za drsnejšieho počasia neopúšťa brloh celé týždne; vtedy žerie kláty vŕby, nahromadené ešte na jeseň.
Samica rodí 2-3 mláďatá v apríli či máji, malé sa rodia s otvorenými očami.Mláďatá z predošlého roku neraz ostávajú pri rodičoch, a pomáhajú im obnoviť hrad a opraviť hrádze.
















































