close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červenec 2011

Extrémne miesta na život.

19. července 2011 v 17:37 | Kaťuš |  Prirodzené životné prostredia
Najchladnejšie
Tučniaky cisárske žijú v Antarktíde, kde teplota klesá až na -40°C. Aj arktické chrobáky prežijú v prírode -40°C ( v laboratóriách ich ochladili až na -87°C).












Najteplejšie
Červ teplivec hlbokomorský žije okolo hydrotermálnych sopúchov v Tichom oceáne, kde teplota dosahuje až 300 °C. Hlavu si tieto červy držia v chladnejšej vode ako chvost.













Najsuchšie
Vretenica krpatá žije na púšti Namíb v Namínii, kde ročne spadne menej ako 1 cm dažďa. Väčšinu vody získava tento had z jašteríc, ktoré si uloví.













Najväčšia nadmorská výška
Jaky žijú v Himalájach do výšky 6 000 m a čavky červenozobé až do výšky 8 000 m n. m. Supy sa niekedy zrazia s lietadlom až vo výške 11 000 m.












Najvyšší tlak
Ryby rodu Anoplogaster možnno nájsť až v hĺbke 5 000 m. Okrem vysokého tlaku musia tieto ryby odolávať aj nízkej teplote vody, nedostatku kyslíka a takmer úplnej temnote.













Najslanšie
Žiabronôžky žijú v mimoriadne slaných jazerách, kde salinita dosahuje až 25 %. Žiabronôžky a riasy sfarbujú vodu do červena a do zelena.

Nepriatelia plazov.

19. července 2011 v 16:39 | Katúš
Aj veľké a jedovaté plazy majú svojich nepriateľov. Krokodíla nílskeho môžu napríklad zabiť levy a rozzúrené nosorožce alebo slony, jedovatú kobru bleskurýchly, vrtký mungo.
Pre mnohé plazy je najväčšou hrozbou človek. Niektoré plazy loví pre mäso alebo preto, že ich považuje za nebezpečné. Iné chytá a predáva ako domácich miláčikov alebo zabíja pre kožu, ktorá sa používa na výrobu kožených predmetov. Mnohé plazy hynú, keď sa zničí ich biotop v dôsledku poľnohospodárskej výroby, turistiky alebo výstavby.

Mýtické plazy

19. července 2011 v 15:38 | Kaťuš |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.
V rozprávkach sa často stretávame so strašnými plazmi. "Vlasy" Medúzy v gréckej mytológii tvorí množstvo hadov. Pri pohľade na ňu vraj človek okamžite skamenie. Najpovestnejším mýtickým plazom je drak. Hoci v západných mýtoch predstavuje zlého netvora, v čínskej ľudovej tradícii je to tvor pokojný, symbol plodnosti a znovuzrodenia.

Včelárik zlatý (Merops apiaster)

8. července 2011 v 20:14 | Kaťuš |  Vtáky
Svojimi tyrkysovo-modrými, červenými a žltými časťami operenia patria včeláriky medzi najpestrejšie vtáky Európy. Hniezdia v norách, hlbokých jedenapol metra, v strmých brehoch, kde znášajú 4 až 10 vajec. Potravu si hľadájú za letu. Živia sa predovšetkým čmeliakmi a včelami. Žihadlá nepríjemného hmyzu odstraňujú trením na miestach svojej postriežky.






Nezvaný hosť - Motolica (Leucochloridium paradoxum)

8. července 2011 v 17:36 | Katúš
Motolica je endoparazit, žijúci v tele vtákov, napríklad vrany, sojky, vrabca a pinky. Vývojové štádiá najprv napadnú prechodného hostiteľa, slimáka jantárovku, ktorý sa nakazí požratím vajíčok motolice nachádzajúcich sa vo vtáčom truse. Z vajíčok sa v tele slimáka vyliahnu larvy zvané miracídium, ktoré žijú v jeho zažívacom trakte. Larvy dorastajú v sporocyste, vakovitom útvare, a menia sa na cerkárie, nasledujúce larválne štádium parazita. Slimáky sa zvyčajne vyhýbajú priamemu slnečnému žiareniu, ale ak sú napadnuté larvami motolice, slnečné žiarenie ich priťahuje a vyliezajú na vrcholky trávy, takže ich dobre vidia vtáky, ktoré sú konečným hostiteľom motolíc. Keď vták larvu zožerie, vyvinie sa z nej v jeho čreve dospelý parazit.



Cesta späť.

8. července 2011 v 17:08 | Kaťuš |  Vplyv človeka
Kôň Przwalského je jediným prežívajúcim zástupcom koňa divého. Svetová organizácia na ochranu prírody mu priradila označenie "vyhynutý v prírode. V historických dobách pritom žili rasy divého koňa po celej Eurázii. Kôň Przwalského s domorodým názvom takhi, sa vyskytoval v centrálnej Azii, predovšetkým v Džungárskej stepi v Mongolsku. POtom začali kone loviť pastieri, pretože boli konkurentmi ich stád. Až do druhej polovice 19. storočia poznali tieto divé kone len pastieri. Pre svet ich objavil v roku 1879 cársky dôstojník NIkolaj Michajlovič Przewalski, profesor zemepisu a dejepisu na poddôstojníckej škole vo Varšave. Posledného jedinca v prírode videli roku 1968.

Druh prežil len vďaka chovu v zoologických záhradách. Významnú úlohu v záchrane druhu zohrala pražská zoologická záhrada, kde sa od roku 1960 vedie svetová plemenná kniha. Len do roku 1988 sa tu marodilo 150 mláďat. Vo vyše 170 inštitúciách sveta sa chová viac ako 2-tisíc koní. Na Slovensku koňa Perzwalského chovajú napríklad v košickej a bojnickej zoo. V súčasnej dobe sa kôň Przewalského vracia späť do prírody, hlavne vďaka pražskej zoo.





Hľadá sa...

8. července 2011 v 8:01 | Katúš
Ajojky.
Ako žijete ? Mám na vás jednu prosbu. Chcela by osm vás poprosiť, či niekto z vás nemá záujem spraviť na môj blog design. Budem veľmi vďačná. Vopred vďaka.

A tiež aj hľadám niekoho, kto by mi pomohol s blogom, sama to tu nestíham. Kto má záujem nech mi napíše komentár s jeho menom, vekom a aké máš záľuby. Dík.

"Rajské Vtáky"

7. července 2011 v 16:44 | Katúš |  Vtáky



V prehistorickej dobe preletel nevzhľadný vranovitý vták cez vodné bariéry z Azie do Novej Guiney. V novom izolovanom domove sa rozvinul na jeden z najkrajších divov prírody. Vytvorila sa nová čeľaď rajkovité (Paradiseidae). Hoci štyri druhy žijú v severných austrálskych lesoch, ich skutočným domovom je Nová Guinea. Niektoré z nich sú rozšírené na suchých nížinách ostrova, ďalšie žijú na mangrovníkoch, iné v horských lesoch. Jednotlivé druhy sa rozlišujú spôsobmi predvádzania sa. Rajky sú polygamné vtáky s častým striedaním partnerov.






Nedotknuteľný kvezal

7. července 2011 v 10:47 | Kaťuš |  Zaujímavosti zo sveta zvierat.


Za starej civilizácie Mayov a Inkov bol dlhochvostý kvezal chochlatý - hore (Pharomachrus mocinno) posvätným vtákom. Jeho chvostové perie používali domorodci pri obradoch, ale nezabíjali ho. O životný priestor sa delí s hnedokrídlou penelopou (vpravo).